spáliť -i -ľ! dok.
1. zničiť ohňom al. žiarom: s. papier, odpad; dedina s-ená do tla; hovor. dať sa s. po smrti spopolniť
2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo ap.): s. zásoby nafty, s. všetky kahance
3. účinkom tepla, mrazu, exhalátov ap. poškodiť, znehodnotiť: s. mäso, s-ené chryzantémy, hnojivo s-lo porast
4. popáliť (význ. 2): s. si jazyk, pery
5. upáliť (význ. 1): s. niekoho zaživa
6. publ. premárniť (istú výhodu): s. pokutový kop, šancu
● s. za sebou všetky mosty a) znemožniť si návrat b) zničiť dôkazy, stopy; → mráz žihľavu nes-i; s. si prsty zasiahnutím do niečoho si spôsobiť ťažkosti;
nedok. spaľovať
1. k 1 – 3, 5, 6
2. expr. ničiť (význ. 1), trápiť (o citoch, chorobe ap.): hnev, láska ho s-je, horúčka ma s-je
3. chem. spaľovanie horenie
// spáliť sa
1. porušiť sa vysokým teplom, zhorieť: koláč sa v rúre s-l, poistky sa s-li
2. popáliť sa;
nedok. spaľovať sa k 1