sólo
I. -a sól s.
1. skladba al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tanečníka; predvedenie takejto skladby: tenorové, husľové s.; s. pre flautu; spievať, hrať s.; mať s. i pren. hovor. stále hovoriť
2. tanec určený jednému páru al. viacerým párom ako pocta: s. mladomanželom;
sólový príd.: s. part; s. únik cyklistu, s-á jazda;
sólovo prísl.: vystupovať s.
II. sólo neskl. príd. hovor. bez ostatných prvkov, kt. sú obyč. pri sebe, sólový, samotný: s. sako, s. kreslo
III. sólo prísl. hovor. sólovo: pieseň zaspievaná s.