vtáča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa vtáka;
vtáčatko -a -tiek s. zdrob.
vtáča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec I -čatami/-čencami s.
vtáča p. vták 1
vták 1. operený stavovec schopný lietať: dravý vták, spevavý vták • expr. operenec: kŕdeľ operencov • vtáča • vtáčik (obyč. mláďa vtáka al. malý vták): na oblok sadlo vtáča; vtáčiky odlietajú • expr. letáčik
2. p. začiatočník
vtáča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-enice str.
1. mláďa vtáka, vtáčik: Vtáčence bojazlivo pišťali. (Hor.); pren. vtáča lásky (Hlb.) začiatok lásky;
2. hovor. vták, vtáčik: Je ako vtáča v klietke zavreté. (Tim.);
vtáčatko, -a, -tiek str. zdrob.
vtáča [vt-, pt-] s mláďa vtáka, malý vtáčik: Victor Tamerlanus (Turka) mezy mreže gako ptača do kletky zawrel (SK 1697); hukotat budem gako wtáča lastowički (KB 1757); avium pulli: wtáčatá (KS 1763); ty male ptacence (KC 1791); ptáča bylo rozličnég barwy (ID 18. st); -atko dem: mlade, kdi pisstia, male ptačatka se zowu (KoB 1666); ptáčatka byli angelé božj (WP 1768); na lipi zelene ptačatka spivagj (KC 1791)