prekvapený príd. prejavujúci prekvapenie, začudovaný; svedčiaci o tomto stave: p-é dieťa; p. pohľad;
prekvapene, prekvapeno prísl.;
prekvapenosť -i ž.
prekvapene, prekvapeno 2. st. -nejšie prísl.
prekvapený príd. niečím neočakávaným uvedený do údivu, udivený: Anča zdvihla hlavu prekvapená. (Tim.) Prekvapený Ivko díval sa na mňa. (Bod.);
prekvapene prísl.: p. sa pozrieť; p. zvolať;
prekvapenosť, -ti ž.