predsi p. predsa
predsa, predsaj, predsi i predsik (preči, prečik) I. čast. strsl, zsl, čiast. vsl 1. zdôrazňuje výpoveď a. a pobáda počúvajúceho k súhlasu, vyhoveniu, uznaniu skutočnosti a pod., veď, však: Preci sa mi on prihovárau̯, a nie ja jemu! (Bobrovec LM); Šak preci viem! (Poruba PDZ); F takéj skrcmanéj košeli ňemóžež icť precca medzi luďí! (V. Maňa VRB); Čileg je precca póst! (Val. Belá PDZ); Šak ci to precci povedal! (Tŕstie ILA); To je precci jenno! (Bánovce n. Bebr.); On bol preca velikí pán! (Krakovany PIE); A dzecom fše doňesla choľem po cukerľiku, šak prečig daco zarobila (Závadka SAB); Prečik to trebalo mac čarni po bilim! (Sobrance) b. s odtienkom prekvapenia, pochybnosti a pod., hádam (len), vari (len): Už bi som_o bou̯ precig ľen poznau̯, kej to bou̯ on! (Dol. Lehota DK); Už ľen preci mala napísať! (Benice MAR); Preca ľen zobraľi šecke tie sviňe? (Hont. Moravce KRU); Tam z ďeakima pašaší se preci nebuďež vlášit! (Revúca); Božechrán, to precca neurobí! (Val. Belá PDZ); Detko sa tme dívajú, že précca do to tan noci pere (Trenč. Závada TRČ); Prereknul som śe, že precig ňemuśim iz do Franciji, ked ňebudzem americkim opčanom (Vyš. Slavkov LVO) 2. (obyč. pod dôrazom) osobitne zdôrazňuje niektorý vetný člen al. výraz, aj tak, jednako: Koňiec koncom uš potom preci voláko na to prišiou̯ (Kvačany LM); Preca zme len ešťe chlapi, keď zme to urobili (Hliník n. Hron. NB); Búl rát, že precaj dostál, za šim šekal (Slavošovce ROŽ); Tag nás puscil, ale že precca (treba doniesť) papiéri (Lubina NMV); Madari ten most preca zapálili (Osuské SEN); U_sa stalo, že sa preca len dojednali (Biely Kostol TRN); Nakoňec preči ľem tam pošol (Sveržov BAR); Ku večaru śe ś češku bidu jakośka prečig ľem pritrudzil (Sedlice PRE); Prečig ľem še mi podarelo dostac še na suchu žem (Myslava KOŠ) II. spoj. priraď. strsl, zsl, čiast. vsl (obyč. v spoj. a predsa, ale predsa) vyjadruje odporovací vzťah s odtieňom prípustky, napriek tomu, aj tak: A už mať ten hriech tajila, aľe precä sä to ľen dáko dostalo medzi svet (Žaškov DK); Hodzjako robíš, preci si vinuvatí (Likavka RUŽ); Ťeu̯ko čerešňí bejvalo, že ih odvážaľi, a preci ňepoodvážaľi (Čelovce MK); Chocaj som samodruhí, preci si šitko na še_skonším (Roštár ROŽ); Dobíjali na mňa ze šetkích strán, ale preccaj son sa jín ňepoddal (Bošáca TRČ); Požbrínav celé kopanice, a precca si nakone_dzebrav ženu u náz z dzedzini (Šípkové PIE); Nescela toho buša, a precca sa mosela zanho vidat (Dol. Lovčice TRN); Hodz jak śe kril, a precig ho našľi (Spiš. Štvrtok LVO); Taki ňeškodľivi prostaček, a prečig ho Ňemci vźaľi (Sabinov); Vecej bidoti jag bohačini, a prečig bohačina ma verch (Víťaz PRE)
predsa [-ds-, -(d)c-; -a, -e], predsaj [-ca-], predsaš, predcseť [-dc-], predsi [-dc-] I. čast 1. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa, aj tak, a jednako: a nietczo owecz a koz przedcze sme uhnali przes Kysuczy (BUDATÍN 1577); gestly by Pan Buh precze gesste Lenharta Lada synem požehnal (L. TRNOVEC 1604); predcet y w cas take nechwile, z prudu potoka sweho mile mesto božj se tessy (KK 1709); tanta verba fundidat: tak maličká žena, predsa tak gazyčná (KS 1763); kdiž ga odegdu, nezapomen na mne, geslj mne Pan Bůch sstestj dá, ti budess precza ma (SNS 1786) 2. zdôrazňuje tvrdenie, ktoré je samozrejmé, veď: odkasste my nebo odpysste, neb bich ja byl rad k wam przissel, ale sem precze newelmy moczny na tele (H. ŠTUBŇA 1588); ufnost precag magte wi aspon, kteri gak boske tak i cirkewne prikazani zuplne zachowawate (SJ 1797) II. spoj prir vyj. odporovací vzťah s odtieňom prípustky: gsem pospjchal w teg nadegj, že po padesaty letech, yak gsem odtud wywandrowal, predce neyaku rodinku tu nagdu (B. BYSTRICA 1627 E); kdo ma srdce bez hrichu a twar zarmucenu, predca praweg weselosti ma pri sebe cenu (GV 1755); kebi wsseci lide w tegto wode morskeg twari swoge umiwali, preca bi sa zadna chiba tegto wode neucinila (SlK 1766-80); Cyrus ačkoliw se zwedel, že by byl syn perssanskeho krale, predca swu dogku, gednoho pastyre ženu, we welikeg uctiwosty mgel (MC 18. st); uvádza aj samostatnú vetu v nadväznosti na predchádzajúci text: ze sem ga to gemu dal za ten dwuor, czo Jakubyk teprowa sedy w nom, y precze mu dawam ten wsseczek dwuor (s. l. 1564 E) nedomnywayte, az na ten czas pustj (dom) stogy, ale precza ma pana y bude mattj (ILAVA 1594); ale pan Melicher na tom neprestal, než predce na panskem kmety pita ten dluch (D. STRHÁRE 1601); David posskwernenu Berzabce bil sobe potom za manzelku wzal, awssak mu precy pamatno bilo czizolostwo geho (AgS 1708); ktera wec ačkolyw neny tak welyka, wssak pretczi posylam Wasseg Oswietenosty geho (Martina Piačka) testamentu includovane paria (P. BYSTRICA 1717); ale nech bude gakokolwek, predca len krasu a spanilost čnostliweho žiwota s. Jana wigadriti minim (MS 1758); wssak y zo stodolow Buch wladne, lež pretce človek gakobi gistegssi bol, co w stodole ma (MARKUŠOVCE 1763); urečite panove naše žadaju od nas maličke roličky te vzat a jak za sace, pracu a materiu nam zaplatit. A precaš povinni že budeme jak dva dni v tydnu robit, pohlavne davat a jeden r. fl platit (RAŽŇANY 1773 LP) F. kun ma čtiry nohy, a predce se potkne (SiN 1678)
predší m príbuzný z predchádzajúcej generácie, predok: gestli obzaluge geden muz druheho a tomuto by erbowalo po geho przedssych (ŽK 1473)