peň pňa m.
1. časť kmeňa nízko nad zemou po zrúbaní al. spílení stromu: vysoký, nízky p., klčovať pne
2. kmeň (význ. 1): doska z dubového pňa
● expr. hluchý, hlúpy ako p. veľmi; stáť ako p. nehybne, bez záujmu;
pňový príd.;
pník -a, pníček -čka m. zdrob.