prinavrátiť dk
1. koho komu dať, poslať niekoho niekomu (pôvodnému): towariš se mu (majstrovi) odegme, k prwnemu mystrowy prinawratj (CA 1681)
2. čo odovzdať pôvodnému majiteľovi: ya rownim spusobem tolko, nakolko by se neslussne položeneg summy nasslo, prinawratiti powinna budem (ROZVADZE 1739); tym spusobem ich (vozy) konečne nekcu prinavratit naši zemšti pani (PRIBYLINA 1781); cudzu wec prinawrátit máme (SJ 18. st)
3. čo uviesť do pôvodného stavu, obnoviť niečo: (muž) tyeplo gemu (chudákovi) spúsobil a s pokrmem sylu geho prynawrátil (PeP 1770); kdiby se nektery (tovariš) požalowal, že by byl neslussnjmy slowy od maystra kuinirowan neb bez pričiny huncutowan, techdi powinny gemu bude geho poctiwe gmeno prinawratit (CA 1791); prinavracať ndk k 1: ktery na Krysta wyru prestupily, tich po prwe s čankáním, potem pak ale z mukámy prinawracal (PeP 1771); k 3: bohowe, gako pomerkugem, prinawracagu sčesty (PT 1778); prinavrátiť sa dk
1. kam prísť späť na pôvodné miesto: rad sem, ze geste se w zdrawy dobrem prynawratili (BIELSKO 1668)
2. dostať sa pôvodnému majiteľovi: mnohokrate ani siata se neprinavrati (LIESEK 1776 LP) urodí sa menej, ako sa zasialo
3. dostať sa do pôvodného stavu: winnik nepritele swého k sobe priwolal, aby z običegem krestanskim na mylost s nim prinawrátit gse móhl (PeP 1771) zmieril sa