dvorák m. sluha na panskom dvore, bíreš: Biľi śe gazdove z dvorakami (Studenec LVO); dvoráčka ž.: dvoračka (Studenec LVO)
dvorák m 1. dvoran 1: (hlavní členovia kráľovského dvora sú) kanclyr s radcemi a sekretarmj, po tych gdau dworácy (nobiles aulici) (OP 1685) 2. dvoran 2: na 3 krat sem nevinne trapeny byl y panoch byli dvoraci (pána Sinei Láclava) (ABOV 1783 LP) 3. hospodársky správca, dvorský: radug se, kmotre dworaku, budem weselj, bude u nás poswicenj dá Búch w nědelj, potom se rozegdeme a w uterj na robotu wssiczknj pugdeme (SNS 1786) F. ani žák, ani dworák (SiN 1678) ani do voza, ani do koča, o neschopnom človeku; dvorka ž 1. k 2: Masskowa, dworka pani Reway (VARÍN 1628 E); geho zena byla pany kapitanka, gmela dworky (SKALICA 1638); abra: udvari leany aszszony: dworka (LD 18. st) 2. na dvore chovaná, nekŕmená ošípaná: pren o ľuďoch prečože Buh sprawedliwi dolu z nebe ohen sirkowy neprssi na nich, aby takowich smradlawich telesnich kozluw, takowe nečiste dworky aneb swine spalil (MS 1749)