odkvap m. (otklap, otchľap, otkap)
1. strsl, zsl dolný okraj strechy, odstávajúci od steny, ústrešie: Stau̯ som si pot otkuap, abich nezmokeu̯ (Jablonové MAL); Z otklapu špliéchalo až na scenu (Rakovice PIE); Ňesedaj si pod otchľap, ľebo sa umažeš od husacíncvo a kuracíncvo (Brvnište PB); Nestoj pot tím otkapem, šak tam na ťa poteče ze strechi! (Skalica); otkvap (Ozdín LUČ)
2. plocha pri spodnej časti múru súbežná s ústreším: Otkap patrí majiťeľovi domu (Pucov DK)
3. plechový žľab na okraji strechy, ktorý zachytáva a odvádza dažďovú vodu: Otklap sa už dávno prederavel (St. Turá NMV); plechoví otklap (Bošáca TRČ); odkvapový príd.: otkvapová voda (Trenč. Závada TRČ); otklapová rúla (Bošáca TRČ)
odkvapový p. odkvap
otchľap p. odkvap
otkap p. odkvap
otklap p. odkvap