vyzliecť [-zlé-, -zvlé-, -slé-] dk
1. čo dať dolu zo seba (odev), stiahnuť, zobliecť: us y cerne sati wislekol (RADVAŇ 1714); postretel mne geden bližnj, ktereho zyma trapyla, ga to widjce, wizlekel sem rucho me kožene a dal sem mu (ŽA 1732); prisslo slowo to k králu nynywitskému: a wstal z stolici swég králówskég y wyslékel z seba oďew swú a oblékel sa do wreca (KB 1756);
x. pren nemúže matka tég prirozenég prízňe wizwlécťi (BN 1796) stratiť prirodzenú náklonnosť, priazeň; exuere hominem: čločénstwj(!) wysléci, wssecko člowečénstwj na stranu položiti (KS 1763) odkladať ľudskú podobu; wižleče náš Izák wssecku pobožnost k Bohu, wijru opusti, k modlám se obrati (SK 1697) stratí vieru v Boha; káždú swú wúlu neb pohledáwanj wysleč, celého človeka starého wysleč (BlR 18. st) staň sa novým, (lepším) človekom
2. koho, koho z čoho dať niekomu dolu šaty, odev, al. časť odevu, zobliecť: winem nalitého sebuw newladného wizleču z rucha toho drahého (:dworane služebnika:) (SK 1697); (Židia) potom ho (Krista) z rucha wyzleklj (PoP 1723-24); Andreas Koronj gu swogeg komore pochitiu a potom gu gako dopolj wižljekou (!) (KRUPINA 1745); gak Samsonowj wilupily Ffilistinskj oči, abi on newjdel, tak Židé wizlekly Pana Krista (CP 1757); (rechtor) rozkazal toho zamrznuteho do naha wyzlecy a te ssati, ktere nemohli wyzlecy, rozrezati (RPo 1790)
3. čo z koho (o koži) stiahnuť, odrať: pren Rosenberg v Liptove to svedčiti može, že sem Mitucha div nevyzvliekel z kože, jakož i Buria spolu držícího, pietickú sectu zastávajícího (ASL 18. st) veľmi sa na niekoho hnevať
4. (o strome) zbaviť povrchovej vrstvy, kôry, olúpať: potom z gakeg pričiny berlu a korunu kralowsku daruwate stromu ffikowemu, hle ten kwetu žadneho ze seba newidawa, od maleg zimi a mrazu skoro wisicha a z kuori sweg wizwlecen biwa (MS 1758); vyzliekať [-zlie-, -zvlie-, -zlé-, -zlí-, -slé-] ndk
1. k 1: w zlékagjcy yzbe wizlekame ssaty (OP 1685); pan p(ro)curator rozkazal haleny wizliekat a skrze hagnikow dal gich bit kancžugom (TRENČÍN 1693); devestio: wyslekám ssati, obnažugém; exuvias facio: wyslekám; renudo: odkrywá(m), wysleká(m) (KS 1763);
x. pren hrjch smrtedlni z milosti Božj oblupuge, ze zasluhý dobrých skutkuw zbawuge, wizleka (SK 1697) zbavuje posväcujúcej milosti; (Eulogius) na wissy stawy wstupit vsiluge a we cwičeny woganskem a w mrawijch dworanskych da se učiti, hlupost wisleka (SK 1697) stáva sa múdrym; tyranna naplnuge bohatstwy lačneny a z wludnosti pomáli wizleká (PT 1778) zbavuje vľúdnosti
L. v. zo zbroje odzbrojovať: exarmo: zbrogu odnjmá(m), ze zbrogj wyslékám (KS 1763)
2. k 2: tak se nazdawame, že z rozkazu wasseho (naša čeľaď) nezbyerala, ze ssat newizlekala a nezbigala (ADAMOVCE 1715); detraho: strhám, wyslekám ňekomu ssati (KS 1763);
x. pren wssetečne te proklate gaziki (ľudí) ginih opisugu a gakossto mečem preostrim ginih ranja a gih z dobreho gmena a z poctiwosti wizlekagu a odbiragu (SJ 1798) utŕhajú na cti; ako wečernegssy desč na powstáwagycég denice záwist wesely kwet potlačuge swú wlchkostu a od ranegsség tégto ozdobi zakwitlé polá wizlyka (PT 1778) ničí rozkvitnuté polia
3. čo z koho, z čoho (o koži) stiahnuť, zvliecť; odrať: serpentes dicunt(ur) exuere senectam: hadj wyslékagú kožu (KS 1763); had kdiž se zestara, aby gako znowu omladel, tehda pres usku welmy dieru, aneb rozpuknutu skalu preleza y tak ze seba staru kožu wyzlieka a nowu dostawa (MiK 18. st);
x. pren ostýchám se, neb dobre vím, co zlostná žena múže, kdyby vstala, ubohého vyzlékla by mne z kúže (PV 1793-96) veľmi by sa hnevala, nemala by zľutovanie; vyzliecť sa [-zlie-, -zlé-, -slé-] dk stiahnuť, dať dolu zo seba odev al. časť odevu, zobliecť sa: lebo som sa giž bola wizliekla a musela som se zase obliecz (TURIEC 1670); wyslékla sem se z sukni még, gakó sa oblečem do ny; nebo seba wyzlékla (Judit) z odewu wdowského a oblékla se do odewu weselosti y radosti synúw Yzrahélskych; wyzleče sa (kňaz) s prwnégssych odewúw (KB 1757); wizwliekol sa Yonatas z rucha, kterym odeny bil a dal ho Dawidowy (MS 1758); hned, leda gsem se wislekol a sobe sadol, techdy prissel (PUKANEC 1790); vyzliekať sa [zlé-, slé-] ndk k 1: nicmene když by Ammon se wizlekat chtel, sám od sebe se stidil (VP 1764); proč nemluwi (nevesta Šalamúnova) wizlekla sem se, než expoliavi, ozbigala sem se z odewu meho? (GK 1779); (Kristus) abi nas od lakomstwi odwedel, wipraznil se ze wsseckeho, wizlekel se ze ssat swich y dal ssaty swe katum (SJ 18. st);
x. pren kdiž sa s tela porussytedlného wyslékáme, sa rozpússťáme (BlR 18. st) zbavujeme sa tela, zomierame k 3: angvis vernat: had se wysléka (KS 1763)