Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oznámiť -i dok.

1. dať vedieť, dať správu, ohlásiť: o. príchod; o-l, že súhlasí; o. v novinách, v rozhlase správu o niečom

2. udať, zažalovať: o-m vás na polícii;

nedok. oznamovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oznámiť ‑i ‑ia dok.

oznámiť -mi -mia oznám! -mil -miac -mený -menie dok.

neoznámenie -nia s. i práv. ▶ nesplnenie povinnosti oznámiť niečo na príslušnom úrade, na polícii a pod.; op. oznámenie: n. zmeny bydliska, adresy, osobných údajov; n. trestného činu; n. prerušenia poistenia; n. skončenia čerpania materskej dovolenky; o krádeži vedel, ale ju neoznámil, čím spáchal trestný čin neoznámenia ▷ ↗ i oznámiť


oznámenie -nia -ní s. (i o čom/s vedľajšou vetou) ▶ písomná al. ústna informácia o niečom dôležitom, týkajúcom sa verejnosti al. jednotlivca; písomnosť s takouto informáciou, oznam: úradné, verejné o.; o. oficiálnych výsledkov volieb; anonymné telefonické o. o uložení bomby; doručiť, poslať, prijať písomné o.; výpoveď zamestnávateľa je platná v písomnej forme, čiže ústne o. je neplatné; verejnej súťaži predchádza povinné uverejnenie oznámenia v obchodnom vestníku; Musel sa postarať o rýchle oznámenie zmeny programu. [J. Lenčo]; ani sa nevie, či padol, prišlo iba oznámenie, že je nezvestný [P. Vilikovský]admin. prie­stupkové oznámenie ohlásenie priestupku príslušnému úradu; práv. trestné oznámenie ohlásenie trestného činu; pošt. oznámenie o uložení zásielky papierová al. elektronická informácia o uložených doporučených al. poistených listoch, úradných zásielkach al. balíkoch □ smútočné, úmrtné oznámenie písomná informácia o úmrtí, ktoré smútiaca rodina rozposiela príbuzným, priateľom a známym, obyč. s uvedením dátumu a miesta pohrebu; svadobné oznámenie písomná informácia, v ktorej nastávajúci manželia obyč. nápaditou grafickou úpravou oznamujú dátum sobáša ▷ ↗ i oznámiť


oznámiť -mi -mia oznám! -mil -miac -mený -menie dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ poskytnúť informáciu, dať vedieť, upovedomiť niekoho o niečom: písomne, ústne, telefonicky, verejne niekomu niečo o.; nadšene, s radosťou o. dobrú správu; o. cestujúcim meškanie vlaku; oficiálne o. termín volieb; o. prostredníctvom sociálnych sietí, blogu zrušenie zásnub; oznámte nám svoju novú adresu; dopravcovia začali vopred oznámený štrajk; Po tomto dueli však prišiel za nami do šatne prezident klubu a oznámil nám, že nezohnal sponzora. [VNK 2001]
2. i práv., admin. (čo, zried. koho/s vedľajšou vetou (komu, čomu)) ▶ poskytnúť informácie, údaje, poznatky o istých skutočnostiach v rámci občianskych práv a povinností, inštitucionálnych al. zmluvných vzťahov a pod., nahlásiť: o. krádež, požiar; o. priestupok na príslušný dopravný inšpektorát; o. poisťovni dopravnú nehodu; povinnosť o. zmenu štátneho občianstva, trvalého pobytu; o. obchodníka inšpekcii; Večer oznámim na polícii, že sa [muž] stratil. [Š. Kuzma]
3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ ustálenou (zreteľnou) formou signalizovať uskutočnenie niečoho: slávnostné poľovnícke fanfáry oznámili začiatok spoločnej poľovačky; úvodná znelka oznámila, že je čas na novú reláciu; biely dym oznámil príchod nového pápeža [NČ 2013]
nedok.oznamovať


oznamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ dávať na vedomie, informovať niekoho o niečom: o. niekomu novú, dobrú, nečakanú správu; o. rodičom svoje rozhodnutie; o. oficiálne výsledky volieb; o. záujemcom začiatok predaja vstupeniek; staničný rozhlas oznamuje príchod vlaku; veľká tabuľa oznamovala, že sa nachádzame v chránenej oblasti; Vzrušený hlas z rádia oznamoval koniec vojny. [L. Ballek]s radosťou/s potešením/s ľútosťou/so smútkom/s hlbokým zármutkom (Vám) oznamujeme, že... zdvorilostná formula písomného oznámenia o istej (radostnej, tragickej, smutnej) udalosti
2. i práv., admin. (čo, zried. koho/s vedľajšou vetou (komu, čomu)) ▶ poskytovať informácie, údaje, poznatky o istých skutočnostiach v rámci občianskych práv a povinností, inštitucionálnych al. zmluvných vzťahov a pod., nahlasovať, hlásiť: anonymne, tajne o. nejaký priestupok; povinnosť o. daňovému úradu, poisťovni zmenu stavu; člen lesnej stráže je povinný o. podozrivé osoby príslušným orgánom; pracovníci elektrární dopredu oznamujú, kedy prídu odčítať stav elektromerov; Ľudia chodili celý deň na úrad oznamovať škody. [Sme 2004]
3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ ustálenou (zreteľnou) formou signalizovať niečo, uskutočnenie niečoho; syn. ohlasovať: školský zvonec oznamuje začiatok vyučovania; gong oznamuje, že zápas sa skončil; zvuk sirény určený na oznamovanie poplachu; Čierny dym, ktorý oznamoval neúspešnú voľbu [pápeža], videli stúpať zo Sixtínskej kaplnky len dvakrát. [Sme 2013]
dok.oznámiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

avizovať dať správu niekomu o niečom, čo sa uskutoční • dať avízo ohlásiť oznámiť: avizoval, ohlásil, oznámil som mu svoju návštevu; avizovali nám poštovú zásielkuupovedomiť (úradne oznámiť): upovedomiť cestujúcich o zmene dopravydať na vedomie: dali nám na vedomie rozhodnutie úraduupozorniť (vyzvať na všimnutie si niečoho): upozorniť na splatnosť účtu


ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie oznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenuavizovať zahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchodhovor. zastar.: omeldovať zameldovať (vopred) • vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajkzverejniť publikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správuprezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovaťsignalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramomkniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správupoohlasovať pooznamovať (postupne) • prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov

2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu • osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovilprihovoriť sa privravieť sa (nadviazať rozhovor) • zavolať: Cestou ma zavolaj!


oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie ohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znať dať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiť avizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správu zreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovať poudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriť prevravieť zavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecť prerieknuť ozvať sa ohlásiť sa vysloviť sa vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviť vypovedaťkniž.: vyriecť vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiť vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviť zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiť vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuť vykríknuť zakričať zavolať zrevať zrúknuť zavrieskať zavrešťať zahučať zajačať zaryčať zahrmieť zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť zasyčať vyšteknúť vybrechnúť zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediť vrknúť zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúť mrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkať pošepkať zašeptať zašepotať zašuškať zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť pošepnúť zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať zašemotiť zahundrať zamrmlať zabrblať zabručať zabľabotať zadudrať zahuhlať zahuhňať zafufnať zachuchmať zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotať zašvitoriť zaševeliť zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť poznamenať podotknúť spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiť nadhodiť zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba vysúkať vyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúť naštrknúť nadškrtnúť podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiť pridať doložiť dodať doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuť vytresnúť vytresknúť vyblafnúť vybafnúť vytrepnúť trepnúť tresnúť tresknúť plesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť vydrisnúťexpr.: vytárať vytrepať vytrieskať vytliapať vybľabotať vykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotať zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


rozhlásiť dať na všeobecnú známosť • rozchýriť rozšíriť oznámiť: rozhlásil, že odchádza; rozchýril, rozšíril správu po celej dedine; oznámiť všetkým radostnú zvesťexpr.: roztrúbiť roztárať roztrúsiť vychytiť rozbubnovať vybubnovať vykotkodákať: roztrúbil, vybubnoval o ňom všetky klebety; vychytili ho ako dobrého odborníkaprezradiť vyzradiť (niečo tajné): prezradila novinu pred všetkýmiexpr.: vykričať rozkričať vytrúbiť: všetky tajnosti vytrúbilroznosiť (rozhlásiť na viaceré miesta): roznosila po okolí, že má veľký majetokrozniesťexpr. rozkríknuť (na jeden raz): rozniesol, roztrúbil tajomstvoporozhlasovať porozchyrovaťexpr.: poroztrubovať poroztriasať (postupne, viac vecí)


tlmočiť 1. dať vedieť v mene niekoho • odovzdať: mám vám tlmočiť, odovzdať pozdrav, odkazvyjadriť oznámiť (za iného): som poverený vyjadriť, oznámiť názor celej skupiny

2. dávať, prevádzať do iného jazyka • prekladaťkniž. transponovať: tlmočiť, prekladať, transponovať rozhovor do angličtinydabovať (zvukovo prevádzať do iného jazyka): dabovať film


vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosť ohlásiť oznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniť uverejniť publikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiť kvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričať rozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


vyniesť 1. nesením dopraviť von al. hore • vyložiť: vyniesť, vyložiť z auta náklad; vyniesť, vyložiť vrecia na povaluvyvliecť (vyniesť vlečúc): vyvliecť topiaceho sa na brehexpr.: vytrepať vyteperiť vyrepetiť vyredikať (pomaly, s námahou): vytrepal, vyteperil sud na dvorodniesť (nesením odpraviť): odniesť z domu veciodpratať (nesením odstrániť): odpratať smetivynosiť vyvláčiť povynášať povyvláčať povyvlačovať (postupne): vynosiť, povyvláčať debny z pivnice; vyvláčiť, povynášať náklad do chaty

2. úradne dať najavo • kniž.: vyriecť vyrieknuť: vyniesli, vyriekli nad ním rozsudok, ortieľvyhlásiť oznámiť: vyhlásiť, oznámiť nové nariadenia

3. porov. chváliť 4. p. vyhodiť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oznámiť, -i, -ia dok.

1. (komu čo i so spoj. že) urobiť niečo známym, dať zprávu, dať vedieť, upovedomiť niekoho o niečom, ohlásiť: Rozmýšľa, ako strašnú novinu oznámiť rodine. (Jégé) Oznámil mu, že ho volajú do kancelárie. (Urb.)

2. (koho komu, čomu) udať niekoho pre niečo, nažalovať na niekoho, zažalovať niekoho, obyč. súdu: Niekto nás predsa oznámil vrchnosti. (Taj.) Bola rada, že ju neoznámi žandárom. (Zúb.)

3. (koho, čo) ohlásiť, zahlásiť: o. návštevu, príchod; A koho mám oznámiť? (Jégé) že prišiel;

nedok. oznamovať, -uje, -ujú

|| oznámiť sa

1. zried. vopred sa ohlásiť, zahlásiť sa: Nešla do bývacích izieb, ale rovno do klavírovej, ani sa neoznámiac. (Tim.);

2. udať sa pre niečo, obyč. súdu

oznámiť dok. dať niekomu niečo na vedomie, ohlásiť: No já uš potom keď mám ísť, tak do teho domu oznámiť, čo sa stalo (Habovka TRS); Oznámiu̯ ocovi, že to dzífča musí za ženu dostat (Záh. Bystrica BRA)


oznámiť sa dok. dať o sebe vedieť, ohlásiť sa: Ku večaru śe vera oznamil (Záhradné PRE); Prišol śe oznamic (Žakarovce GEL)
L. dat sa oznámit (Jablonové MAL) - požiadať o ohlášky

oznámiť dk
1. upovedomiť niekoho o niečom: Osana, przistupiwssi przed nas, dobrowolnie swym yazykem oznamila rrkucz (ŽK 1485); skoro-ly ty lzicze hotowe budu, rad bych, aby mne ten zlatnik oznámil (H. ŠTUBŇA 1569 KL); na druhý den bežj posel do klasstera, oznámý, že nemocný giž umrel (SK 1697); gestlibi towariss odpussteni chtel wzity, abi to tidnem pred nim ucžinil a mistrowy odchod swug oznamil (CA 1714); modla oznamila mu (vojakovi), ze witestwy obdrzi (MS 1758)
2. čo komu hlásením urobiť známym, rozhlásiť niečo: z te prjčiny chcem y ga ninj ctnosti toho, kterjž mne powolal, zwestowaty a celemu swetu oznamity (WO 1670); jejunium instituere: rozhlassyti, oznámiti (KS 1763); robota musy se pryhodna a za času oznamity a rozkazaty poddanym (BELÁ 1773)
3. čo komu odhaliť, prezradiť niečo skryté: pred spowedlnykem hrychy nasse mame oznamiti (BAg 1585); má oznámit pri spowedi, kelko rokuw ho (hriech) tagil (UV 1763); demudawit mihi suum consilium: mne oznamil tagnosti (LD 18. st)
4. koho udať, zažalovať niekoho: znamo czynime, kterak gest przystupyl pred nas Ondris Zbaniek a nam gest oznamyl y zalobu vcynil na spolususeda nasseho (POVAŽANY 1565); ktery daremne prysahagyciho slyssy a geho neoznagmy rychtarowj, tak bude pokutowany (B. ŠTIAVNICA 1697); kdokolik bi bil z mophtiho služebníkuv vráždce tento, len bi ho zraditi a oznámiti nemeškal (BR 1785); kdo takeho wiwandrownjka oznami, obdrži za hlawu gednu k odplate 5 fl (NJ 1786-88); -ovať ndk k 1: swu krywdu a zijel wam, gakto pratelom swijm, oznamugj (HANDLOVÁ 1573); žebych W. Oswicenosti, yak o geho lepssym zdrawy, tak y o giných, mohl oznamowati (BYTČA 1613); k 2: my, Wladislaw, ozanmugem listem tiemto wssem, že gsme dali a moczi listu tohoto wsseczko prawo a napad nass (BUDÍN 1499); Jan Hus mnohe take zawedenj od prawdy zakona Božjho oznamowati začal (SC 17. st) hlásať; oznamuge gse, že Stehlo Andrasse wssetko dobre licitowane a predawane bude (SPIŠ 1785); k 3: cyčwar gest koreny zloženy horkeho na tretim stupny a to horkost y kusawost geho oznamuge (HL 17. st); oblaky oznamugu, že desst s snehem prseti bude (AP 1771); oznámiť sa dk vopred sa ohlásiť, zahlásiť sa: když pri stole sedi, dali se oznamit ty gisti, kteri tu flassku bili prinesly (VP 1764); ništ nemeškajíc, oznámila jsem sa v klášteri (BR 1785)


oznámiť sa dk s kým zoznámiť sa s niekým: mel pak hostinsky dcéru, z túto oznámil se gisty wogak, kterýž gý také sprznil a tehotnu zanechal (VP 1764)

oznámiť_1 oznámiť oznámiť_2 oznámiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

oznámiť: →speex →vorbis
a oznámil, že večera et dit que le dîner
mi príďte oznámiť výsledok venez m'annoncer le résultat
mi to ihneď príde oznámiť viendra immédiatement me prévenir
oznámil princovi, že ten annonça au prince que celui
prišli sme vám oznámiť nous venons vous annoncer
vám oznámiť veľké nešťastie vous annoncer un grand malheur
vošiel sluha a oznámil le domestique entra et dit
že páni oznámia que ces messieurs viendraient
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu