uštipačný príd. posmievačný (význ. 1, 2), posmešný, štipľavý: poznámky u-ých ľudí; u. tón;
uštipačne prísl.;
uštipačnosť -i ž.
uštipačný -ná -né 2. st. -nejší príd.
ironický ktorý rád ironizuje; ktorý je založený na irónii; ktorý vyjadruje iróniu, výsmech • posmešný • posmievačný • výsmešný: ironický, posmešný, posmievačný človek; ironické, výsmešné slová • uštipačný • štipľavý • pren.: pichľavý • bodavý: bola zvyknutá na uštipačné, štipľavé, pichľavé poznámky okolia • sarkastický (kruto výsmešný): sarkastický humor
posmešný ktorý sa rád posmieva (o človeku); ktorý vyjadruje, obsahuje posmech • posmievačný: posmešní, posmievační ľudia; posmešné, posmievačné tváre • posmechársky • posmeškársky • posmievačský (týkajúci sa posmeškára, posmievača): posmechársky, posmeškársky typ človeka; vycítila posmeškársky, posmievačský tón v hlase hovoriaceho • ironický (vyjadrujúci iróniu): ironická poznámka • uštipačný • štipľavý • pren. pichľavý (posmešný, so zámerom rečou ublížiť, dotknúť sa niekoho): nečakala priateľkine uštipačné, štipľavé, pichľavé slová • výsmešný • vysmievačný (vyjadrujúci výsmech): výsmešné pohľady • satirický (ostro posmešný) • zastar. úsmešný (Kalinčiak) • expr.: mefistofelovský • mefistovský
uštipačný p. ironický, zlomyseľný
výsmešný vyjadrujúci výsmech, iróniu • posmešný: výsmešné, posmešné reči • posmievačný • ironický • uštipačný • pichľavý • štipľavý: posmievačný postoj; mať ironické, uštipačné, pichľavé, štipľavé poznámky • satirický (vyjadrujúci ostrý výsmech): satirická rýmovačka • sarkastický (vyjadrujúci bezohľadný výsmech): sarkastická kritika • karikatúrny • karikaturistický (zveličujúci charakteristické črty niekoho al. niečoho s cieľom dosiahnuť komický al. satirický dojem): karikatúrny, karikaturistický prístup k udalostiam • parodický • kniž. persiflážny
zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné reči • zloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľad • nežičlivý • zried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útok • uštipačný • pichľavý • štipľavý • sarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámky • nenávistný • expr. jedovatý: jedovatý smiech • expr.: satanský • satanášsky: satanský úsmev, satanášske oči
ustepačný p. uštipačný
uštipačný (zastar. i uštepačný) príd. posmešný, zlomyseľný, pichľavý: u-á poznámka, u-é slová, u. úsmev; u. človek; Hovorila veľmi uštipačným tónom. (Tim.) Dostalo sa mi uštepačných poznámok. (Vans.);
uštipačne (zastar. i uštepačne) prísl.: u. sa usmievať, u. poznamenať, povedať niečo; Uškrnie sa a uštepačne pokračuje. (Ráz.);
uštipačnosť (zastar. i uštepačnosť), -ti ž.
uštipačný príd posmešný, zlomyselný, pichľavý: Kucharik mnohe usstipačne recži proti panu richtarowy promluwiti se opowažil; list hodnowerny pro obranu proti wssem takowym usstipačnym lidem widalj (KRUPINA 1683; 1698); any wassa usstipačna dumyslnost nemúže weliké mnostwo werjcych zmenssit (VP 1764); acetum habet in pectore: kusawý, usstjpačný člowek (WU 1775); -e prísl: Kristus Pan posmessne a usstipačne pokussen bil (Le 1730); (Záborská) usstipačne o panu instansowi mluwila (ZÁBORIE 1756)