nosák, -a m.
1. odb. čakan s jednostranným al. dvojstranným hrotom používaný pri rúbaní mäkšieho al. menej súdržného nerastu;
2. nár. nádoba s uchom nad otvorom (Vaj.)
nosák1 m. 1. čiast. zsl dvojitá nádoba spojená jedným uchom na nosenie jedla do poľa: Na rolu nosili jídlo v nosákoh a vodu f čepákoch (Slov. Grob MOD); V nosáku nosíme polieuki a omáčki do pola (Vaďovce MYJ); Zeber ten noság z obedom a doňez ho tatkovi (Chocholná TRČ) 2. kôň, na ktorom sa dá nosiť: nosák (Bošáca TRČ)
nosák2 m. čiast. strsl, miest. zsl expr. nosatý človek, nosáň: nosák (St. Hory BB, Devičie KRU, Lančár PIE)