gajda ž. 1. expr. často mn. č. obnosené vyťahané oblečenie: Náľe čo naťahuješ té gäjdi na sebä (Čičmany ŽIL); Pozbiraj tote gajdi porozrucane po cali chiži (Dl. Lúka BAR) 2. expr. odstávajúca, vyťahaná časť odevu, záhyb; vydutina: Naprau̯ si tú gäjdu na sukni! (St. Hory BB) F. visí to na ťebe ja_gajda (Hul VRB) - nepekne; také gajdi sa mu robá na kabáte (Lukáčovce HLO) - nepekné záhyby; šati ti stoja̋ ani gajdi (Rochovce ROŽ) - neupravene; na krkoh hrubé voľe mu visia jako gajda (Brvnište PB) - dolu prečnievajú; mav nohu jag gajdu (Šípkové PIE) - veľmi opuchnutú; chodí ako gajda rozgajdaná (Rož. Bystré ROŽ) neupravená 3. prezývka neupravenej, rozgajdanej ženy: Aňi sa ňezakáše tá gäjda! (St. Hory BB); To ľem taka gajda! (Žakarovce GEL) 4. expr. obyč. mn. č. rozheganý nábytok, haraburdy: V dome mam same gajdi (Markušovce SNV)
gajdy [ga-, ge-, ka-] ž pomn, zried gajda ž ľudový hudobný nástroj skladajúci sa z píšťaly al. sústavy píšťalových trubíc, krátkych klarinetových piskorov, zásobníka zo zvieracej koze a mechanických mechov: uter: kagdy (PG 1656); nadoby muzycke nadjmane usty sau dudy, gegdy (OP 1685); rostrhňe se gayda (GŠ 1758) F. zaplatiť i s gajdami všetko aj s úrokmi: ya panu Baraczkaymu y z gagdy zaplatim (P. LEHOTA 1625) P. atpn Mysso Gagda ((TRENČÍN) 1576); -ový, -ovský príd: pithaulicus: gágdowsky; iugum: krk gagdowy (KS 1763); gajdičky dem: utriculus: kagdečky (KS 1763); junáci na gajdičkách muziku držali (ASL 1781); na píštalki fi, fi, fi, na kajdičkách dil, dil, dil (PV 1792)