rozkázať -že -žu dok.
1. dať rozkaz, nariadiť, prikázať: r-l mu prísť, aby prišiel; urob, čo som ti r-l! pren. srdcu nemožno r. cit ťažko ovládnuť vôľou
2. objednať (význ. 1): r. si dve pivá, večeru;
nedok. rozkazovať
rozkazovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovanie nedok.
kázať 1. dávať pokyn na vykonanie niečoho • ukladať • zastaráv.: narúčať • porúčať: kázali, ukladali nám prísť načas; porúča mi vziať si veci so sebou • rozkazovať • prikazovať • nakazovať • dávať rozkaz • dávať príkaz (autoritatívnym spôsobom): Nebudete nám tu rozkazovať, prikazovať! • nariaďovať (autoritatívne, obyč. úradne) • kniž. veliť: konať, ako káže, velí česť
2. p. hlásať
rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovať • odb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiach • súdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinný • mať posledné slovo: u nás má posledné slovo otec • pejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkoval • rozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mama • rozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár
2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy
rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiť • nakazovať • nariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projekt • ukladať • nakladať • dávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učil • narúčať • expr. komandovať: Nekomanduj toľko! • pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkoval • diktovať • oktrojovať • dekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác
veliť 1. viesť, riadiť z vojenského hľadiska • byť veliteľom • zastaráv. velieť • voj. zastar. komandovať: velí, velie už piaty rok; komanduje pluku • hovor. zried. veliteľovať
2. vydávať vojenské rozkazy • rozkazovať • dávať povely • zastaráv. velieť: velí, rozkazuje rázne • voj. zastar. komandovať: komanduje od rána do večera
rozkázať, -že, -žu dok.
1. (komu, čomu čo, so spoj. aby, s neurč. i bezpredm.) dať niekomu rozkaz, príkaz, nariadiť, naručiť: „Budeš tu čakať!“ rozkázal mu pán. (Kuk.) Rob, čo ti rozkážu. (Urb.) Prísne rozkáž, aby zvážali. (Vans.) Spoločnosť rozkázala veliteľovi odpratať sa. (Kuk.) Ale či srdcu rozkážeš? (Min.) či ovládneš cit svojou vôľou?; nevie synovi (dieťaťu) r. je voči nemu zhovievavý, rozmaznáva ho; vie si (nevie si) r. vie sa (nevie sa) premôcť, ovládať; Rozkáž psovi, pes chvostovi, urob si sám. (úsl.)
2. (komu čo, s neurč. i bezpredm.) objednať, požiadať, aby niekto niekomu niečo doniesol, urobil (obyč. za peniaze), dať (si) priniesť (napr. jedlo, nápoj ap.): r. si pivo, liter vína, obed, večeru; r. si pieseň; Pán si rozkázal doniesť obed. (Jes-á) Kto si ako rozkáže, tak mu navaríme. (Zúb.) Čo (si) ráčite rozkázať? Ráčte rozkázať! trochu zastar. zdvorilá otázka (výzva) na želanie hosťa v pohostinských podnikoch;
3. zried. rozhodnúť, určiť, čo a ako má byť: Musíš byť rád, že ti chlapci dievku berú, — rozkázala Orendáčka. (Tat.);
rozkazovať, -uje, -ujú nedok.
1. (komu, čomu čo i bezpredm.) dávať niekomu rozkaz, príkaz, nariaďovať, narúčať: Nie je on malý chlapec, aby si on dal rozkazovať od kdekoho. (Al.) Veď mi len nebudú rozkazovať, ako mám so ženou zaobchádzať? (Krno) Ani nekarhá, ani nenarúča nič, ani nerozkazuje. (Tim.)
2. (komu čo i bezpredm.) objednávať, žiadať, aby niekto niekomu niečo doniesol, urobil (obyč. za peniaze), dávať (si) priniesť (napr. jedlo, nápoj ap.): Vypil som ho (pol deci) jedným dúškom a rozkazoval som si hneď druhý. (Švant.) Dacík kázal Poliakovi rozkazovať, on že bude platiť. (Taj.) Pri veselej príležitosti rozkazoval si hudcom: „Cic kozy, kozina!“ (Taj.)
3. rozhodovať, určovať, čo a ako má byť: Poslanci a senátori rozkazujú v štáte. (Jégé) Ak to takto pôjde za dva roky, Greguš rozkazuje s okresom. (Vaj.);
opak. rozkazúvať, -a, -ajú;
dok. rozkázať
rozkazovať i rozkazývať nedok. 1. csl dávať niekomu rozkaz, príkaz, nariaďovať: A ten čuo sa viľiečil, ten potom iba roskazoval, čuo majú robiť (Or. Biely Potok TRS); Jemu ňemá gdo čo roskezovať (Stožok ZVO); Adaj si nedá takimu sopla̋kovi roskäzovač! (Nandraž REV); Svadebná maci roskazovala, kuchárka chistala (Slov. Grob MOD); Jemu neroskazovali, on išeu̯ bez roskazu (Močidľany SKA); Darmo mal ňeznamjake majetki, ňeśka ten mu roskaže, co ňemal ňič, ňeznal može, co to žito, co to pšeňica, a ňeśka mu roskazuje (Čičava VRN); Joho žena mu uše ľem roskazovala (Vyš. Nemecké SOB) F. bláznovi a pánovi nigdo neroskáže (Brestovany TRN) - obaja si dovolia hocičo; krava ňemá roskazovať volovi (Or. Biely Potok TRS), beda tomu domovi, ďe roskezuje krava volovi (Velčice ZM), beda tomu domovi, dze roskazuje krava volovi, beda tomu dvorovi, dze roskazuje krava volovi (Bošáca TRČ), bida temu domovi, dze roskazuje krava volovi (Dl. Lúka BAR) - nie je dobre, ak má v rodine žena hlavné slovo 2. csl žiadať, aby niekto niekomu niečo urobil, zhotovil, dávať (si) priniesť (jedlo, nápoj ap.), objednávať (si): Roskäzuje si pesňički ot poďivu i od vímislu sveta (Detva ZVO); Ováľne stoli si roskazuvaľi do jedálňou (Pukanec LVI); Keď buďe radosňík, veseliari si budú roskazuva_cigáňom také pesňički, jaké majú raďi (Návojovce TOP); Voláké pálené si roskazuvali jeden druhému (Kľúčové TRČ); Jag dónde volakerí k tebe a bude si roskazuva_cólo, beze fšeho zahraj mu (Čataj MOD); Prestal kamaratom roskazovac paľenki (Niž. Šebastová PRE); Kamaratom f karčme roskazoval (Dl. Lúka BAR) 3. určovať, čo a ako má byť, rozhodovať: Misľia si, že oňi si budú v mojom dome roskäzuvať (Benice MAR); Takí kanďoh si tu nebude roskezívať! (Revúca); Precceda určil kontingent pre tú pálenicu, to roskazuvali finančné úradi (Pruské PCH); Ked boli zverolekári, tí potom už roskazuvali, pretpísali tí liéki (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Eśči maš sopeľ pod nosom, a uš sceš roskazovac (Markušovce SNV)
rozkázať dk čo komu, čomu, o kom, v čom, proti čomu dať niekomu (niečomu) rozkaz, príkaz, nariadiť, prikázať niekomu (niečomu) niečo: Wassi Milosti bych i gineho neczo pohledala, rozkazala proti tomu (UHROVEC 1545); mi Wassich Milosti zato prosime, žie swemu poddanemu rozkažete tu krawu nassimv susedowi nawratiti (BÁNOVCE n. B. 1569); v uterek, kdy ženy naše nechteli jiti trepati, rozkazal jich (pán richtár) dati do klady (Ľ. ULICA 1633 LP); slibyla sem take diablu, že mu budem služitj, cžoss mi kolwek rozkaže (KRUPINA 1675); (Bože) rozkaž, at se utjssi burka (PoP 1723-24); nje si ty mne panom, čuo ty mne rozkažeš? (NECPALY 1743); cisar rozkazal wssecky nastroge prinesty, s kterima mal bity trapeny s. Wawrinec (WS 18. st); x. pren já sem ten nešťastný amant, nemúžem srdci rozkázat (AD 1770-90) city ovládnuť vôľou; rozkazovať ndk: nach on (richtár) psu rozkazuge, ta psia kru chriplawa, to wssecko on sam sprawuge (S. ĽUPČA 1603); sam sy panem bjwass, žadneho nemiwass, kdo bit smel rozkazowati (BV 1652); čuo ty mne rozkažeš, chod si ti do swogho kasstjela rozkazowat (NECPALY 1743); praesideo: predek držjm, wedem, predcházám, rozkazugem w ňečem (KS 1763); to gest gjste a zname, že wčelna matka ne gedine w čelnem ulu aneb w kossy gest, aby panuwala a rozkazuwala (PeV 1789) F. beda tomu domovi, kde těla rozkazuje volovi nie je správne, keď mladší, neskúsení majú hlavné slovo; penezum potrebno gest rozkazowaty, ne služity (MC 18. st) netreba im podliehať; rozkazug, ale sam pokazug (SiN 1678) dávaj príkazy, ale sám predchádzaj dobrým príkladom
rozkazovať p. rozkázať