Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

trhať nedok.

1. (prudko) mykať, šklbať, potrhávať: t. celým telom, pes t-á reťazou; neos. v ušiach ho t-á cíti prerušovanú bolesť

2. násilne oddeľovať, driapať, šklbať: t. papier, t. niečo na kusy; t. pančuchy drať;

pren. t. rozhovor, myšlienky, spánok prerušovať

3. s námahou vyťahovať, vytŕhať: t. burinu, t. konope, t. zuby

4. oberať (význ. 1); zbierať: t. ovocie zo stromu; t. kvety

5. násilne rozrušovať, roztŕhať: t. skaly, granáty t-jú zem;

pren. to t-á uši, nervy rušivo pôsobí na uši, na nervy

6. násilne brať, vytŕhať: t. niekomu niečo z rúk

7. násilne stŕhať, kmásať: t. z niekoho šaty;

dok. trhnúť -e -ú -hol

1. k 1

2. hovor. expr. zarobiť (význ. 2), získať: možno sa mu (na tom) podarí niečo t.

// trhať sa

1. prudko sa mykať, šklbať sa: pes sa t-á na reťazi

2. (nepriaznivo) meniť svoj pôvodný stav, rozrušovať sa, roztŕhať sa: nite sa t-jú; hmla sa už t-á

3. expr. prejavovať (pri)veľký záujem, ruvať sa: chlapci sa o ňu (ne)t-jú;

dok. k 1 trhnúť sa

trhať sa trhá sa trhajú sa trhaj sa! trhal sa trhajúc sa trhajúci sa trhanie sa nedok.

trhať trhá trhajú trhaj! trhal trhajúc trhajúci trhaný -hanie nedok.

*drásať ↗ správ. driapať, trhať, šklbať

kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromami • mykať • šklbať • trhať • expr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukáv • expr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávu • stŕhať • strhávať • trhať • driapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z raneného • expr.: česať • očesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovíc • expr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu

lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasť • otriasať • striasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odpor • zmietať • klátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľ • mrviť: triaška ho mrví • expr.: drviť • drgľovať • hrgľovať • hrkľovať • lomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomí • mykať • šklbať • trhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazou • expr.: kmásať • drmať: kmásal, drmal ho za plece • nár. drvoliť

mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbať • trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukáv • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať • drgať • virgať: drmal, trmal, virgal dverami • expr.: hegať • mrdať • kmásať • ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavami • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • expr. zried. drgoliť • expr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecom • nár. omykať (J. Chalupka) • sepkať (Dobšinský) • trepať • sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukami • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pohadzovať • poťahovať • pošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za ucho • expr. pošklbkávať • nár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdou • lomcovať • triasť • natriasať • otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíku • expr. drgľovať • nár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľala • nár. namykávať (Timrava)

namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať sa • vyčerpávať sa • vysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbe • prepínať sa • presiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práci • expr.: trhať sa • ťahať sa • naťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufrom • hovor.: pasovať sa • turbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turboval • laborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeň • expr.: pechoriť sa • mocovať sa • molestovať sa • chamriť sa • chamrať sa • chámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkom • trápiť sa • moriť sa • umárať sa • sužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiu • expr.: katovať sa • lopotiť sa • strháňať sa • krušiť sa • oštarovať sa • oštárať sa • hovor. expr.: mordovať sa • šťaviť sa: šťavil sa pred skúškou • unúvať sa • ustávať sa • expr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďou • nár.: morcovať sa • vrsovať sa • drcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrou • hrub. prdúskať sa

praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukať • pukať (sa) • trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú sa • prašťať • expr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocú • roztŕhať sa • roztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukať • prašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičom • expr.: praskotať • pukotať: oheň veselo praskoce, pukoce • expr.: vržďať • vrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohami • expr.: chrupčať • chrapčať • chrupšťať • chrapšťať • chrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčí • expr.: trešťať • truštiť • trušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truští • družďať • druzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocú • expr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážke • popraskávať (chvíľami)

3. iba práskať p. biť 2

trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykať • šklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v oku • nár.: škubať (Smrek, Rázus) • skubať (Kukučín) • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať: drme, drmoce ho za kabát • sekať: posmešne seká rukami, plecom • expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • hegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkou • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

p. aj mykať, triasť

2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošit • nár.: rusať • ruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzy • driapať: driape mäso z koristi, kožu z tváre • expr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod ruku • expr. capartiť (na kusy) • roztrhávať • pretrhávať • pretŕhať • spretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nite • drať (nosením): derie pančuchy, šaty

3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhať • vytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasy • vyšklbávať • šklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perie • lek. extrahovať (zuby)

4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhať • strhávať • strhúvať • expr.: kmásať • rafať • šklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromu • driapať • expr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

5. p. oberať 1

triasť 1. trhavými drobnými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy: triasť handrou v ruke • expr.: drmať • drmancovať: drme ho za plece • potriasať (prerušovane, opakovane): kôň potriasa chvostom • mykať • trhať • hovor. expr.: myksovať • myksľovať (prudšími a väčšími pohybmi): mykať, myks(ľ)ovať, trhať dakoho za kabát • pomykávať • potrhávať (opakovane): pomykáva, potrháva plecami • lomcovať • expr. kmásať (silno): vietor lomcuje dvermi, kmáše konármi stromu • expr. hegať: hegať kľučkou; voz hegá

2. trhavými pohybmi oddeľovať niečo od niečoho • striasať • otriasať: triasť, striasať ovocie zo stromu; striasa, otriasa si kabát od snehu

3. spôsobovať chvenie niekoho • striasať • mrviť: zima, strach ho trasie, striasa, mrví • expr.: drviť • drgľovať: horúčka ním drví, drgľuje • lomcovať • expr. lomiť (silno): triaška ním lomcuje, strach ho lomí

zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujem • hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia • stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma • expr.: trhať sa • ruť sa • ruvať sa • biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú • expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute • byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil

trhať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo; čím, kým) prudko mykať, šklbať, pomykávať, potrhávať: Keby ste ma neboli mykali, trhali, bol by som vám už ten hlas dal. (Taj.) Držali devu v mocných ramenách a začali ju zlostou besne trhať. (Vaj.); trhal sebou nervózne (Tim.); t. (celým) telom; trhal hnevne plecami (Jégé); trhá záverom pušky (Gráf); trhala ho za fúziky (Vaj.); bolesť trhá sluchy (Greg.); neos. sluchy mi trhá mám prudké trhavé bolesti v sluchách, pren. nemôžem to zniesť, počúvať; neos.: trhalo mu údmi (Taj.); Márii trhá kútikmi úst. (Jaš.); trhalo mi uši, v ušiach ma trhalo mal som prudké trhavé bolesti v ušiach, pren. pri počúvaní nepríjemných, ostrých zvukov; pren.: Nepretržité ujúkanie trhalo ma za dušu (Ondr.) vyvolávalo vo mne úzkosť. Macocha kričala, až srdce trhalo (Ondr.) až to spôsobovalo úzkosť, bôľ ap. Zúfalé vzdychy trhajú jej nežnú hruď (Tim.) prežíva pri nich bôľ, žiaľ, utrpenie. Smútok mu trhá dobrácku tvár (Fr. Kráľ) vidno mu na tvári smútok.

● niečo trhá (niekomu) nervy duševne vyčerpáva, ničí, robí nervóznym;

2. zried. natriasať, mykať, sácať, hegať, hádzať: Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže. (Kuk.)

3. (čo, koho) driapať na kusy, šklbať, násilne rozdeľovať, roztrhávať, pretrhávať: t. papier, t. látku, t. nite; začala trhať zápisník na kusy (Jes-á); Alebo za živa nech šelmy trhajú ho (tyrana) na kusy. (Bunč.); t. niečo ako supy zdochlinu; t. nohavice drať; pren. t. priateľstvo, priateľské zväzky; pren. t. vernú lásku (Kuk.); t. rozhovor, myšlienky, slová; t. spánok niekomu vyrušovať, zobúdzať ho; majetky páni neradi, keď sa trhajú (Tim.) delia, drobia; pren. Čože mu ho [srdce] trháš na kusy? (Kuk.) spôsobuješ duševné utrpenie, muky; pren. Takého, čo má čo-to, na všetky strany trhajú (Tim.) všade chcú, potrebujú, všade majú o neho záujem.

4. (čo) vytrhávať, vyšklbávať, násilne vyťahovať: t. zuby niekomu; t. konope, ľan, repu, burinu, trávu; trhanie pňov (Jes.); t. si vlasy na znak zlosti, zúfalstva ap.;

5. (čo) (obyč. o kvetoch a plodoch) oddeľovať od byle, od vetvy ap.; oberať, zbierať: t. kvety, t. lístie, t. jahody, jablká, maliny; pren. Mysleli si, že z jej ruží každý môže trhať (Taj.) každý má na ňu právo. Umožňujete mi trhať plody mojich dobrých úmyslov (Fel.) mať úžitok z ich uskutočnenia.

6. (čo) niečo súvislé násilne rozrušovať, rozdeľovať, roztrhávaš: granáty trhajú zem (Fig.); pren. Láska je uragán, ktorý trhá hate (Mráz) odstraňuje prekážky, zábrany.

7. zried. (čo) násilím brať, vytrhávať zniekade, niekomu: Ľudia si priam trhali noviny z rúk. (Letz) Katka (trhá si ruku od neho, spurne). Aleže choď! (Tim.)

8. (čo z koho, z čoho) násilne strhávať, stŕhať, kmásať; vyzliekať: t. šaty z niekoho; všetko zo seba trhala (Kal.); pren. trhať masky z nehanebných obličajov (Vaj.) odhaľovať pokrytcov;

9. zried. (koho od čoho) násilne oddeľovať, odlučovať, odtŕhať: V Paškovi sa ozýva bolesť ako v každom sedliakovi, keď ho trháš od zeme. (Kuk.);

opak. trhávať, -a, -ajú;

dok. k 1 trhnúť, k 3, 6 roztrhať, potrhať, k 4 vytrhať, k 5 natrhať, k 3 dotrhať, k 8 strhať

|| trhať sa

1. mykať sa, šklbať sa, hádzať sa, pomykávať sa: (Uviazaný pes) trhal sa na reťazi. (Tomašč.) Trhal sa ako malý dravček, polapený do klepca. (Tat.) (Dieťa) len nasilu šlo s ním, trhajúc sa mu z ruky. (Jégé); pren. Ženiť povolil syna, no teraz sa už na neveste trhajú (Tim.) hádajú sa.

2. dostávať trhlinu, roztrhávať sa, rozrusovať sa: hmla sa trhá, mračná, oblaky sa trhajú; nite sa trhajú; steny sa trhali ani staré plátno (Jil.); šrapnel sa trhá vo vzduchu (Urb.); odb. trhanie obrazu (v televízii) chyba obrazu spôsobená poruchou synchronizácie;

3. zried. oddeľovať sa, odtrhávať sa: Veľmi sa trhajú (gombíky). (Kuk.); pren. trhajú sa rodiny, zväzky, priateľstvá ap.; plač sa počínal trhať (Hor.) prestával; Srdce trhá sa v nej (Tim.) prežíva žiaľ, bôľ, muky.

4. zried. deliť sa na skupiny, odtŕhať sa jeden od druhého: Škoda sa nám trhať, mohli by sme pekne svorne nažívať. (Vaj.)

5. expr. (o koho, o čo, zried. i za kým) zápasiť, bojovať, javiť záujem o niekoho, o niečo: Dievky sa o teba priam trhajú. (Zgur.) O tú rekreáciu sa roľníčky netrhali. (Laz.) I pani prezidentka sa trhá za ňou. (Jégé)

6. expr. namáhať sa, úmorne pracovať, drieť, hrdlačiť: Deti nemáš, čo by si sa trhal. (Kuk.) V práci netrhá sa veľmi. (Podj.);

opak. trhávať sa;

dok. k 1 trhnúť sa, k 2 roztrhnúť sa i roztrhať sa, k 3 odtrhnúť sa, k 5, 6 potrhať sa

trhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čím, kým; čo, koho za č i bezpredm.) prudko a krátko pohnúť, prudkým pohybom potiahnuť, šklbnúť, myknúť: t. hlavou, rukou, plecom, celým telom; t. ústami; t. opratami, uzdou, t. dvermi; silné, rázne, mocné, prudké trhnutie; Jánošikom tá zpráva trhne. (Ráz.-Mart.) Policajt surovo ňou trhol a sotil ju. (Tomašč.); t. niekoho za plece, za kabát, za rukáv, za sukňu ap.; neos. trhlo ním [ho] (obyč. od ľaku, prekvapenia ap.); len ma tak trhlo (Taj.); vlakom trhne (Al.); t. koňa za uzdu; To vám tak ide, ako so zlým volom: raz sa zasekne, druhý raz trhne. (Kuk.)

2. niž. hovor. expr. (čo) získať, zarobiť si: Bol prikutý k rodine, k Ráztokám, kde sa nedalo nič trhnúť. (Urb.) Igor je pracovitý, silný a na uhli by vedel trhnúť peniaze. (Jaš.)

3. zried. vyraziť na cestu, vyjsť: Voz trhne zo dvora. (Taj.);

nedok. k 1 trhať

|| trhnúť sa prudko sa pohnúť (od ľaku ap.), myknúť sa, šklbnúť sa, strhnúť sa: „Čože je?“ trhla sa žena zjašene. (Tim.) (Hradecký) sa nervózne trhol. (Urb) Kone sa trhli, schytili. (Tim.) Pravá noha sa mi trhla. (Kuk.);

nedok. trhať sa

trhať [tr-, ter-] ndk
1. koho (za čo), kým (prudko) mykať, šklbať, potrhávať niekoho, niekým: wtom, kdy geho trhal za hlawu, czimbalista Bresztyenskemu witrhol sekeru, tak sme gich roztrhaly (ILAVA 1646); zly duch lomcuge nim, slinicy se, a nesnadne od neho odchazy, trhage gim (Le 1730); Iano Kapusta krčmara za wlasy trhal a nezbedne oproti nemu se držal (PONIKY 1793)
2. koho (čím), čo násilne oddeľovať, driapať, kmásať, šklbať (na kusy): (vrahov) katom na rebrjnu dali, dreli, kliesstamy trhali (PoP 1723-24); Samson prowazi aneb puta, z kterima ho ona (Dalila) ku zradzeni a zahubeni powazala, gako negake paukowe niti trhal a z ruk nepritelskych ussgel (MS 1758); partior: ďeljm, rozďelugem, kusugem, na kusy trhám, rozdwogugem (KS 1763); Latronianus rozkázal gich (mníchov) na mučidlo wstáhnuti a zeleznjma haky trhati (VP 1764); zatim hawran maszo geho zral, trhal (Káz 18. st);
x. pren rozwazuge protoz Buh diwokého osla swázki, kdiž uzli nemocnych mysslének trhá, čo priwábenú mysel wázalo (BlR 18. st) prerušuje
F. když pes giž na zemi ležj, každý ho trhati bežj (SiN 1678) až na bezmocného si každý trúfne; bodaj ho hrom zabeu i na kusy trhau (PV 18. st) zlorečenie, zahrešenie, kliatie
3. čo (s námahou) vyťahovať, vytŕhať niečo: (drábi) ze v zahradach czybuli trhali, na sylniczy pobrani a od vas do viezeni dani byli (RUŽINDOL 1542); item co zelinů w winohradech trhaly, dal som robotnikům a robotničkam fl 17, d 7 (s. l. 1650); kdi masarssty towarissia hus trhali, prissel tento comendant (ZVOLEN 1679) šklbali perie; paenas lacerare: pera skubati, terhati (ML 1779); on hrube a wisse storočnj gedle gednu ruku uchopiwsse tak, gako my običegňe konope trhame, s koreňem witrhowal (PT 1796); ket dluho trwa swata msa, gakoby mu (gazdovi) zub zdrawi trhal (SJ 18. st)
4. čo oberať; zbierať niečo: chmel lide panow Trstanskich, Smreczanskich ssli trhati (BLATNICA 1479 SČL); (ovocie) potom dozryewa a trha se (KoB 1666); carpo: objrám, odlamugi, trhám (CL 1777); zrelost pak se uznawa, kdiž semeno napuchne a ožlkne, odtud len se trhati má (NN 18. st)
5. čo násilne rozrušovať, roztŕhať niečo: (morské vlny) gedna druhu nasledugu a trhagu (PP 1734); (manželka) na zem se metá, z klincami telo swé trhá (VP 1764)
6. čo (z čoho) násilne brať, vytŕhať niekomu niečo: arczyzradcza niczemny, komorniczki, pse nepocztiwi, czo sem ya tebe tam delala, zdali sem ti okruhy z ruki trhala (BYTČA 1617); pan Revay Sigmundt, skocžiwsse od stola k nemu (Ďurovi Tučnému), chtel ho bit paliczou trstenou, ale gako se zahnal zwrchu, gakoby na hlawu, tenže Gyuro podhodil rukama paliczu a potom chitil, pan Revay pak trhal mu gu z ruku, tak se po swetlyczy nosily (PRIEKOPA 1716); a kdiž takowu sekeru pan instans esste z ruku swogich nepopustil, tuže sekeru trhaty z ruku geho pomahaly (s. l. 1730); geden gemu tak tu šablu bez pričiny trhal, že mu gu y pustit musil (OKOLIČNÉ 1785)
7. čo (o nehnuteľnosti, majetku) deliť, oddeľovať, rozdeľovať niečo: nechtegicze meho otczowskeho statku trhat, tehdi na statek zwrchu gmenowani od predgmenowaneho pana Mathiassowskeho, wzal sem znowu flor. centum, a to na spusob nize psany (BÁNOVCE n. B. 1636); nechtegjcze kusowat a trhat roleg, ty giste cžastky dobrowolne upusstegj Ewe Gombar (ŽILINA 1666); my z predmenowanima podscriptussima nassyma nyebudeme mity moczy a wlady tenze statecek nas po castkach trhaty, nez takowy razom (ŽABOKREKY 1744)
8. čo rozdeľovať niečo: za dluhym mostem dwe stare skaly trhagj hranownicky chotar od wernarskeho (HRANOVNICA 18. st) robia hranicu; t. sa ndk
1. rozrušovať sa: na mlade sčepy celych pet mesycuw ma se pylny daty pozor, když suche wetry weyu a zem wysussugu tak, že okolo sčepuw se trha; mazaty pece, domy, stodoly, netrha se stena (OR 1672); na kryzy ho pribili, ruce, nohy roztahli, newazne a ukrutne, az se žily w nem trhali (KK 1709); až se syt trhala (MK 18. st)
2. s čím ruvať sa: czastka, ktera zustane, aby padla na toho, ktery žywi bude, a s tu czastku aby se zase netrhali poznowu a nedelily, než tak w czele aby zustalo (BOBROVNÍK 1632)