prekričať -í -ia dok. silným hlasom, krikom prekonať, prehlušiť: usilovali sa jeden druhého p.; p. hukot motorov;
nedok. prekrikovať
prekrikovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok.
prekrikovať sa -kuje sa -kujú sa -kuj sa! -koval sa -kujúc sa -kujúci sa -kovanie sa nedok.
prekričať, -í, -ia dok. (koho, čo) silným hlasom prehlušiť, krikom prekonať: Železničiar snažil sa prekričať všetkých ľudí. (Tomašč.) Stroje pracujú ticho a zvonec ľahko prekričí ich chod. (Hor.);
prekrikovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo) silným hlasom prehlušovať, krikom prekonávať: (Chlapi) prekrikujú jeden druhého. (Mor.)
2. zried. kričať cez niečo: Otec prekrikuje cez plot. (Al.);
dok. k 1 prekričať i prekríknuť
|| prekrikovať sa kričať jeden cez druhého: Chlapi sa navzájom prekrikovali. (Kuk.)
prekríknuť [pro-] dk čo komu, k čomu prevolať, zvolať niekomu al. niečomu na slávu: Krystu Pánu k geho chwále prokrýknem wssychny wesele: Alleluja, alleluja (CC 1655); ke cti Krysta Spasytele prokriknem wssyckny wessele (KK 1709); prekrikovať ndk: Bože, deg, aby gazyk můg tobe chwalu prokřikowal (UZ 1722); (anjeli) geho (Boha) dnem y nocj oslawugi, prokrikugice: Swatj (CS 18. st)