ložisko -a -žísk s.
1. prirodzene nahromadené nerasty, horniny, zdroje ap. v zemskom obale: l. uhlia, naftové l., bohaté l-á vody
2. časť stroja na uloženie a otáčanie čapov, hriadeľov, osí: guľkové l.
3. zápalové miesto, odkiaľ sa šíri infekcia: hnisavé l.;
ložiskový príd.: l-á infekcia
ložiskový -vá -vé príd.
ložiskový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na ložisko, prírodné nálezisko minerálov: l. zemný plyn; l. geologický prieskum; l. geológ zaoberajúci sa výskumom ložísk; chránené ložiskové územie; ložisková teplota vody je 130 °C 2. tech. ▶ vzťahujúci sa na ložisko, strojovú súčiastku; zaoberajúci sa výrobou ložísk: l. čap; ložiskové guľky; ložiskové valčeky; ložiskové ihličky nosné valivé telieska moderných valivých ložísk; ložiskové kovy zliatiny s dobrými klznými vlastnosťami používané na výrobu ložísk; ložiskové bronzy na vylievanie ložísk; ložisková panva ojnice (v prípade parných strojov al. starších typov spaľovacích motorov) vnútorná časť ojničného oka, ktorá je v bezprostrednom styku s otočným čapom, ojničným čapom al. hriadeľom; l. olej; ložisková výroba; l. priemysel 3. lek. ▶ vzťahujúci sa na ložisko, zápalové miesto v tele; šíriaci sa z ložiska: l. výskyt nákazy; ložisková infekcia; l. zápal pľúc; ložiskové vypadávanie vlasov; ložiskové neurologické príznaky; pacienti s ložiskovým poškodením mozgu
ložisko, -a, -žísk str.
1. miesto výskytu uhlia, rudy, horniny a pod.; nálezisko: l. železnej, mangánovej, uránovej rudy, nerastné, uhoľné l-á, l-á drahých kovov;
2. tech. časť stroja, v ktorej leží a otáča sa čap: dvojité, guľkové, hrebeňové, valivé, valcové l.;
3. zried. miesto na ležanie, na spanie, lôžko: Daniel sa vzchopil a sadol si na svoje ložisko. (Kuk.)
4. lek. ohnisko nákazy, nemoci a pod.: tuberkulózne, zápalové, rakovinové l.;
ložiskový príd.: l. kov, l-á ruda; tech. l. olej; tech. l-á os; tech. l. čap; lek. l-á reakcia, infekcia