Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nezdoba -y -dôb ž. samopaš, samopašné kúsky, lapajstvo, neplecha, nezbeda, pestvo: deti robia n-u

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nezdoba ‑y ‑dôb ž.

nezdoba -by -dôb ž.

nezdoba -by -dôb ž. expr. zastaráv. ▶ žartovný, samopašný kúsok, často s negatívnymi následkami, vystrájanie, nezbeda, lapajstvo, pestvo: robiť, vystrájať nezdobu; zúčastňoval sa na všetkých študentských podujatiach a nezdobách; Jednostaj ho videla ako samopašného chlapca, ktorý myslí len na nezdoby. [Ľ. Zúbek]; I tým dosť veľkým, ale pekne krojeným nosom bola už i nejakú nezdobu vycítila. [H. Ponická]

nezdoba p. samopaš


samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť samopašníctvo neviazanosť roztopašnosť roztopaš bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosť nezbedníctvo bláznivosť bláznovstvo pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvo rozpustenosť nezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvo zbojníctvo zbojstvo laganstvo galganstvo lapajstvo zurvalstvozastar.: prostopaš prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť nezdoba nezbeda výčin pestvoexpr.: čertovina neplecha nedobizeň lotrovina nešplecha kúsok šašovina šaškovina šašovstvo šanta šantovačka parádyhovor. expr.: šarapata garazda rodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór frk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľ figliarstvo pletka špásexpr. huncútstvo pestvo šibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psina kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobavenie zábava: som im len na pobavenie, zábavunezbeda nezdoba neplecha samopaš lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nezdoba, -y, -dôb ž. samopaš, nezbeda, neplecha, lapajstvo, pestvo: robiť, vystrájať n-u (n-y); pren. srdce mu robilo nezdobu (Jégé)

nezdoba ž.
1. strsl, zsl nezbeda, pestvo, neplecha: Vižeňiem ťa, ag buďež robiď ňezdobu (Mošovce MAR); Zme tam robiľi ňezdobu (Drienovo KRU); Dzeci robiá nezdobu (Brodské SKA); Také dzeci robá dicki v dome ňezdobu (Bošáca TRČ)
2. záh, podj nezbedná osoba: Mau̯a tro_chu̯apcú, také nezdobi (Záh. Bystrica BRA); Nezdoba ňičemná, nedá pokoja! (Kuchyňa MAL); Ale, to je len taká nezdoba nepodarená! (Bzince p. Jav. NMV)
3. čiast. jzsl špina, nečistota; hnusoba: Biu̯o tam fšelijakej nezdobi, aš sa mi žau̯údek obracau̯ (Stráže n. Myj. SEN); Nezdobi nanosili (deti) do izbi, ket pršau̯o (Brodské SKA); Zasálo sa dobré semeno, a zbožié už nebolo pekné, lebo zešla aj šelijaká nezdoba, čo rósla prettím na roli (Šípkové PIE)

nezdoba ž
1. nečistota, špina: shromáždena wsseligaka nečysta nezdoba (PeP 1770); bez smety a nezdobi ulice (PT 1778); bolesty osiwagu nas gako zrno pssenične od wsselikeg nezdoby a smety (SJ 18. st)
2. nezbeda, pestvo: (majerník) potom nas, cželadku wssecku, bil, honil a nezdobu robil (HRÁDOK 1715); nezdoby a shony nerobte (RPM 1795)

Nezdoba Nezdoba
nezdoba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nezdoba
G (bez) nezdoby
D (k) nezdobe
A (vidím) nezdobu
L (o) nezdobe
I (s) nezdobou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nezdoby
G (bez) nezdôb
D (k) nezdobám
A (vidím) nezdoby
L (o) nezdobách
I (s) nezdobami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NEZDOBA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 30×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
SKLABIŇA, okr. MARTIN – 5×;
MARTIN, okr. MARTIN – 4×;
DIAKOVÁ, okr. MARTIN – 3×;
KOŠŤANY NAD TURCOM, okr. MARTIN – 3×;
GABČÍKOVO, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 2×;
HORNÉ JASENO (obec TURČIANSKE JASENO), okr. MARTIN – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
VEČA (obec ŠAĽA), okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 2×;
DOLNÉ JASENO (obec TURČIANSKE JASENO), okr. MARTIN – 1×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 1×;
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
STRÁŇAVY, okr. ŽILINA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu