hajči m. (hajčí) turč, lipt poľný hájnik: Hajči naháňau̯ zloďeja na poľi (Slovany MAR); Jej oťedz bou̯ v ľeťe - to sa volau̯ hajči, čo poľe strážiu̯ (Paludza LM); hajčí (Ploštín LM)