Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyškrabať -e -ú, vyškriabať -e -u dok.

1. škr(i)abaním odstrániť: v. zvyšky z hrnca, v. machuľu

2. takto vyprázdniť: v. fajku; expr. oči ti v-m! vyhrážanie;

nedok. vyškrabovať -uje, vyškrabávať -a, vyškrabúvať -a

// vyškrabať sa, vyškriabať sa vyliezť, vydriapať sa: v. sa na strom; v. sa z priekopy

vyškrabať -be -bú vyškrab! -bal -búc -baný -banie, vyškriabať -be -bu vyškriab! -bal -buc -baný -banie dok.

vyškrabať sa -be sa -bú sa vyškrab sa! -bal sa -búc sa -baný -banie sa, vyškriabať sa -be sa -bu sa vyškriab sa! -bal sa -buc sa -baný -banie sa dok.

vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domu • vybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzku • expr.: vybehnúť • vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnosti • vypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavou • trocha pejor.: vytrepať sa • vytrieskať sa • vycabrať sa • vytárať sa • vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izby • expr.: vykradnúť sa • vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domu • vykĺznuť (sa) • expr.: vyšmyknúť sa • vyšuchnúť sa • vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sály • expr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníci • expr.: vypáliť • vytrieliť • vyraziť • vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíc • hovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do boja • expr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihrisko • zried. vyrušať • zastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunela • vyklusať • vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa • vyterigať sa • vyredikať sa • vydrgáňať sa • vyrepetiť sa • vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomie • expr.: vyplantať sa • vymotať sa • vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovy • expr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa • vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú von • expr.: vyknísať sa • vytackať sa • vypotácať sa • vykývať sa • vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať • vyhopkať • vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať • vycupkať • vyťapkať • vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenka • expr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa • vyšmochtať sa • vyšmotkať sa • vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať • povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na líca • dostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrch • vyškrabať sa • vyškriabať sa • vyšplhať sa • vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na strom • vyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali hore • vysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa • zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnko • ukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiaca • vysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnko • hovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdy • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa

vyškrabať sa, vyškriabať sa ťažko, s námahou (obyč. pomocou rúk i nôh) vyjsť hore al. von odniekiaľ • vyliezť: vyškrabať sa, vyliezť na vysoký plot, na strom; vyškrabať sa, vyliezť z jamy • vyšplhať sa (šplhaním vyjsť): vyšplhal sa na najvyšší konár • expr.: vydriapať sa • vyštverať sa • vyštverigať sa: vydriapal sa až na končiar; vyštverať sa, vydriapať sa zo studne • expr. vyplaziť sa (von odniekiaľ): vyplaziť sa z úkrytu • vytiahnuť sa • expr.: vypľantať sa • vyplantať sa (pomaly vyjsť): spod postele sa vytiahol, vypľantal chlapec

vyškrabať, vyškriabať škrabaním odstrániť znútra vrstvu niečoho; takýmto spôsobom vyprázdniť niečo • hovor. vychrániť: vyškr(i)abať, vychrániť zvyšky jedla z hrnca; misku celú vyškrabe, vychráni • vylízať (prstom, jazykom): vylíže panvicu • zoškrabať • oškrabať: zoškrabať, oškrabať zhoreninu z dna kotla • povyškrabovať • povychraňovať • pozoškrabovať • pooškrabávať (postupne)

porov. aj škrabať

vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky pero • nár. vyskubnúť (Figuli) • expr.: vydrapnúť • vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúk • vymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušiel • vychmatnúť • vychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúť • vyškrabnúť • vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z ruky • vyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľovi • expr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhať • vyšklbať • expr.: vydriapať • vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomu • povytŕhať • povytrhávať • povytrhúvať • povyšklbávať • povydrapovať • povydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybrať • vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextu • vyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiť • oslobodiť • dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstva • vymaniť • vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedy • zachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť

škrabať, -e, -ú, -úci i škriabať, -e, -u, -úci nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) niečím ostrým (nechtami, pazúrmi ap.) po povrchu drieť, driapať: mača škriabe (Bedn.); žiletka škriabe (Tat.); Cítil, ako škrabú šedivé kostrnky. (Vaj.)

2. (koho, čo) niečím drsným po povrchu šúchať, trieť, škrabkať: (Môcik) škrabal si hlavu. (Taj.) Ticho narúšala krava, škrabúc si lalok. (Pláv.); pren. neos. škrabe (škriabe) ma v hrdle mám v hrdle nepríjemný, bolestivý pocit (obyč. sucha);

3. (čo, čo z čoho) nejakým ostrým predmetom odstraňovať povrchovú vrstvu z niečoho, zoškrabovať, olupovať: š. zemiaky, zeleninu; š. kôru zo stromov; š. z tanierov prischnuté zvyšky jedál; Škrabali sme nožom tuhé olovo, či v ňom pod povrchom nie je zlato. (Zúb.)

4. (čo do čoho, kam) ostrým predmetom (klincom, rydlom ap.) ryť, vyrývať do niečoho ryhy: š. ihlou čiary do asfaltovej vrstvy; Deti šindľovú dosku držali v ruke a klincom škrabali na ňu písmená. (Al.)

5. hovor. expr. písať (obyč. nepekne, nečitateľne): Gašpar opraví si brko, počne škrabať. (Ráz.) Kopytnický sedel za stolom a škriabal. (Vaj.)

6. hovor. expr. (čo komu) nasilu brať, driapať: š. niekomu niečo z rúk;

dok. k 1, 2 poškrabať, poškriabať, k 3 oškrabať, oškriabať, zoškrabať, zoškriabať, k 5 naškrabať, naškriabať, k 4, 6 vyškrabať, vyškriabať

|| škrabať sa i škriabať sa

1. trieť sa po povrchu niečím drsným, šúchať sa: š. sa za uchom, š. sa vo vlasoch, š. sa na (po) chrbte, na (po) prsiach;

2. expr. s námahou stúpať, postupovať, pohybovať sa smerom hore, driapať sa: š. sa na strom, š. sa hore kopcom, š. sa na skalu (po skalách); Tak sme sa škriabali na tú Maguru. (Pláv.); pren. expr. Učím mu syna, aby sa škriabal z triedy do triedy (Tomašč.) aby mohol postupovať do vyšších ročníkov. (Širanec) škriabal sa po zodratých chrbtoch dedinčanov vyššie (Jil.) zlepšoval si svoje postavenie na úkor dedinčanov.

3. hovor. expr. (odkiaľ, kam) schádzať, vychádzať (obyč. ťažko, s námahou); zliezať, vyliezať: (Pražeň) sa počal škriabať z lavice, že ide von z domu. (Tim.) Starý sa škriabal z pece ťažko vzdychajúc. (Min.);

dok. k 1 poškrabať sa, poškriabať sa, k 2, 3 vyškrabať sa, vyškriabať sa

vyškrabať, -e, -ú i vyškriabať, -e, -u dok.

1. (čo) škrabaním, škriabaním vyčistiť, vyprázdniť: v. hrniec; Maco vyškrabal fajku. (Taj.)

2. (čo, čo z čoho) škrabaním škriabaním vybrať, odstrániť: v. tabak z fajky; v. nejaký zápis; pren. expr. Lojzko vyškrabal z vrecák ešte dva zlatiaky (Jégé) po dlhšom hľadaní vybral.

● hovor., expr. oči ti vyškriabem vyhrážka;

nedok. vyškrabovať, -uje, -ujú i vyškrabúvať, -a, -ajú

vyškrabať sa, -e, -ú i vyškriabať sa, -e, -u dok. expr.

1. (na čo, kam) ťažko, s námahou sa dostať niekam, vyliezť, vyšplhať sa: v. sa na strom, na strechu; Ondro sa vyškriabal na pec. (Jil); pren. Darebák vyškrabe sa až na notárstvo (Chorv.) stane sa notárom. Vyškriabal sa až na univerzitu (Al.) dostal sa až na univerzitu.

2. (z čoho) ťažko, s námahou sa dostať odniekiaľ von, vyliezť: Blaškovič sa horko-ťažko vyškriabal z hnojnice. (Krno); pren. Po niekoľkých výsluchoch šťastne sa vyškriabal z celej senzácie (Vám) dostal sa z toho.

vyškriabať p. vyškrabať

vyškriabať sa p. vyškrabať sa