Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyškrabať -e -ú, vyškriabať -e -u dok.

1. škr(i)abaním odstrániť: v. zvyšky z hrnca, v. machuľu

2. takto vyprázdniť: v. fajku; expr. oči ti v-m! vyhrážanie;

nedok. vyškrabovať -uje, vyškrabávať -a, vyškrabúvať -a

// vyškrabať sa, vyškriabať sa vyliezť, vydriapať sa: v. sa na strom; v. sa z priekopy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyškrabať ‑e ‑ú, vyškriabať ‑e ‑u dok.; vyškrabať sa, vyškriabať sa

vyškrabať -be -bú vyškrab! -bal -búc -baný -banie, vyškriabať -be -bu vyškriab! -bal -buc -baný -banie dok.


vyškrabať sa -be sa -bú sa vyškrab sa! -bal sa -búc sa -baný -banie sa, vyškriabať sa -be sa -bu sa vyškriab sa! -bal sa -buc sa -baný -banie sa dok.

vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domuvybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzkuexpr.: vybehnúť vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnostivypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavoutrocha pejor.: vytrepať sa vytrieskať sa vycabrať sa vytárať sa vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izbyexpr.: vykradnúť sa vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domuvykĺznuť (sa)expr.: vyšmyknúť sa vyšuchnúť sa vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sályexpr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníciexpr.: vypáliť vytrieliť vyraziť vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíchovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do bojaexpr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihriskozried. vyrušaťzastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunelavyklusať vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa vyterigať sa vyredikať sa vydrgáňať sa vyrepetiť sa vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomieexpr.: vyplantať sa vymotať sa vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovyexpr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú vonexpr.: vyknísať sa vytackať sa vypotácať sa vykývať sa vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať vyhopkať vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať vycupkať vyťapkať vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenkaexpr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa vyšmochtať sa vyšmotkať sa vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu

2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na lícadostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrchvyškrabať sa vyškriabať sa vyšplhať sa vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na stromvyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali horevysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch

3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnkoukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiacavysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnkohovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdyexpr.: preblesknúť preblesnúť preblysknúť preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)

4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa


vyškrabať sa, vyškriabať sa ťažko, s námahou (obyč. pomocou rúk i nôh) vyjsť hore al. von odniekiaľ • vyliezť: vyškrabať sa, vyliezť na vysoký plot, na strom; vyškrabať sa, vyliezť z jamyvyšplhať sa (šplhaním vyjsť): vyšplhal sa na najvyšší konárexpr.: vydriapať sa vyštverať sa vyštverigať sa: vydriapal sa až na končiar; vyštverať sa, vydriapať sa zo studneexpr. vyplaziť sa (von odniekiaľ): vyplaziť sa z úkrytuvytiahnuť saexpr.: vypľantať sa vyplantať sa (pomaly vyjsť): spod postele sa vytiahol, vypľantal chlapec


vyškrabať, vyškriabať škrabaním odstrániť znútra vrstvu niečoho; takýmto spôsobom vyprázdniť niečo • hovor. vychrániť: vyškr(i)abať, vychrániť zvyšky jedla z hrnca; misku celú vyškrabe, vychránivylízať (prstom, jazykom): vylíže panvicuzoškrabať oškrabať: zoškrabať, oškrabať zhoreninu z dna kotlapovyškrabovať povychraňovať pozoškrabovať pooškrabávať (postupne)

porov. aj škrabať


vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúť vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúť vychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúť vyškrabnúť vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhať vyšklbaťexpr.: vydriapať vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhať povytrhávať povytrhúvať povyšklbávať povydrapovať povydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybrať vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiť oslobodiť dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniť vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

škrabať, -e, -ú, -úci i škriabať, -e, -u, -úci nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) niečím ostrým (nechtami, pazúrmi ap.) po povrchu drieť, driapať: mača škriabe (Bedn.); žiletka škriabe (Tat.); Cítil, ako škrabú šedivé kostrnky. (Vaj.)

2. (koho, čo) niečím drsným po povrchu šúchať, trieť, škrabkať: (Môcik) škrabal si hlavu. (Taj.) Ticho narúšala krava, škrabúc si lalok. (Pláv.); pren. neos. škrabe (škriabe) ma v hrdle mám v hrdle nepríjemný, bolestivý pocit (obyč. sucha);

3. (čo, čo z čoho) nejakým ostrým predmetom odstraňovať povrchovú vrstvu z niečoho, zoškrabovať, olupovať: š. zemiaky, zeleninu; š. kôru zo stromov; š. z tanierov prischnuté zvyšky jedál; Škrabali sme nožom tuhé olovo, či v ňom pod povrchom nie je zlato. (Zúb.)

4. (čo do čoho, kam) ostrým predmetom (klincom, rydlom ap.) ryť, vyrývať do niečoho ryhy: š. ihlou čiary do asfaltovej vrstvy; Deti šindľovú dosku držali v ruke a klincom škrabali na ňu písmená. (Al.)

5. hovor. expr. písať (obyč. nepekne, nečitateľne): Gašpar opraví si brko, počne škrabať. (Ráz.) Kopytnický sedel za stolom a škriabal. (Vaj.)

6. hovor. expr. (čo komu) nasilu brať, driapať: š. niekomu niečo z rúk;

dok. k 1, 2 poškrabať, poškriabať, k 3 oškrabať, oškriabať, zoškrabať, zoškriabať, k 5 naškrabať, naškriabať, k 4, 6 vyškrabať, vyškriabať

|| škrabať sa i škriabať sa

1. trieť sa po povrchu niečím drsným, šúchať sa: š. sa za uchom, š. sa vo vlasoch, š. sa na (po) chrbte, na (po) prsiach;

2. expr. s námahou stúpať, postupovať, pohybovať sa smerom hore, driapať sa: š. sa na strom, š. sa hore kopcom, š. sa na skalu (po skalách); Tak sme sa škriabali na tú Maguru. (Pláv.); pren. expr. Učím mu syna, aby sa škriabal z triedy do triedy (Tomašč.) aby mohol postupovať do vyšších ročníkov. (Širanec) škriabal sa po zodratých chrbtoch dedinčanov vyššie (Jil.) zlepšoval si svoje postavenie na úkor dedinčanov.

3. hovor. expr. (odkiaľ, kam) schádzať, vychádzať (obyč. ťažko, s námahou); zliezať, vyliezať: (Pražeň) sa počal škriabať z lavice, že ide von z domu. (Tim.) Starý sa škriabal z pece ťažko vzdychajúc. (Min.);

dok. k 1 poškrabať sa, poškriabať sa, k 2, 3 vyškrabať sa, vyškriabať sa


vyškrabať, -e, -ú i vyškriabať, -e, -u dok.

1. (čo) škrabaním, škriabaním vyčistiť, vyprázdniť: v. hrniec; Maco vyškrabal fajku. (Taj.)

2. (čo, čo z čoho) škrabaním škriabaním vybrať, odstrániť: v. tabak z fajky; v. nejaký zápis; pren. expr. Lojzko vyškrabal z vrecák ešte dva zlatiaky (Jégé) po dlhšom hľadaní vybral.

hovor., expr. oči ti vyškriabem vyhrážka;

nedok. vyškrabovať, -uje, -ujú i vyškrabúvať, -a, -ajú


vyškrabať sa, -e, -ú i vyškriabať sa, -e, -u dok. expr.

1. (na čo, kam) ťažko, s námahou sa dostať niekam, vyliezť, vyšplhať sa: v. sa na strom, na strechu; Ondro sa vyškriabal na pec. (Jil); pren. Darebák vyškrabe sa až na notárstvo (Chorv.) stane sa notárom. Vyškriabal sa až na univerzitu (Al.) dostal sa až na univerzitu.

2. (z čoho) ťažko, s námahou sa dostať odniekiaľ von, vyliezť: Blaškovič sa horko-ťažko vyškriabal z hnojnice. (Krno); pren. Po niekoľkých výsluchoch šťastne sa vyškriabal z celej senzácie (Vám) dostal sa z toho.


vyškriabať p. vyškrabať


vyškriabať sa p. vyškrabať sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu