Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

reťaz -e ž.

1. pohyblivo spojený rad článkov, obyč. kovových, použ. na spájanie, držanie al. ťahanie: železná, oceľová r., snehové r-e; zavrieť bránu na r.; uviazať psa na r.; dať niekoho do r-í sputnať ho

2. sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse: r. detí, poľovníkov; r. vrchov, r. automobilov; r. spomienok; utvoriť r. (ľudí) (pri podávaní tehál); živá r. súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky s manifestačným cieľom

● držať niekoho (ako) na r-i obmedzovať ho; expr. je ako z r-e pustený bujný, neviazaný;

reťazový príd.: r. most zavesený na reťaziach; r-á píla; chem. r-á reakcia pri kt. 1 reakcia vyvoláva druhú, pren. publ. situácia, keď 1 udalosť vyvoláva druhú;

retiazka -y -zok ž.

1. zdrob. k 1: viesť kravu na r-e

2. (ozdobná) kovová šnúra pletená ako reťaz: zlatá r., r. na hodinky;

retiazkový príd.

reťaz -ze -zí ž.

poradie usporiadanie, zoradenie, radenie za sebou • postupnosť: časové poradie, časová postupnosť; zachovať poradie, postupnosť • poriadok: porozprávať všetko po poriadku • rad: byť na rade • sled: sled úkonov • postup (časové poradie): postup myšlienok • reťaz (poradie vo viac-menej súvislom páse): deti sa usporiadali do reťaze • zástup (voľné zoradenie jednotlivcov za sebou): stáť v zástupe • hovor. šor: postaviť sa do šoru

p. aj rad¹ 1

rad¹ 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domov • konvoj • kolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áut • šík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkoch • reťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienok • špalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalierom • zástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupy • hovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadla • hovor. šor: postaviť sa do šoru • hovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákov • pren. had (dlhý rad): had vozidiel

2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica

reťaz 1. p. putá 2. p. rad¹ 1, poradie

reťaz, -e ž.

1. ohybný kovový pás, zložený z článkov (ohniviek) zapadajúcich do seba al. kĺbovite spojených, ktorý sa používa obyč. na upevňovanie, upínanie, spínanie niečoho: železná r.; zlatá r. (Sládk.); hodinky na ťažkej striebornej reťazi (Taj.); kotvová r. na ktorej je upevnená kotva; vozová r. hamovnica; kĺbová r. v ktorej sú články upevnené kĺbovite (napr. na bicykli); upevniť, uviazať, sputnať niečo r-ou; prikovať niečo na r.; uviazať psa na r.; Poviazali mu ruky reťazami (Jégé) spútali ho; pren. Ani reťazami by ich nepridržali na stavbe (Laz.) ničím. Votruba je živou reťazou, ktorá nás spája s tým najrýdzejším z našej minulosti (A. Mat.) spojivom

● expr. držať niekoho (ako) na r-i nedopriať mu voľnosť, obmedzovať ho; expr. (ako) z r-e pustený divý, nespútaný (obyč. o neposednom, nezbednom dieťati); roztrhnúť, striasť zo seba r-e oslobodiť sa (z otroctva, z útlaku ap.); držia spolu ako ohnivá na r-i, ako r. pevne;

2. sled osôb, vecí al. javov tvoriacich viac-menej súvislý pás, prúd: r-e stráží (Záb.); r. automobilov (Jégé); r. vozov (Hor.); r. vrchov, horská r.; reťaze nevysokých kopcov (Vaj.); r. spomienok, r. príčin a následkov; V reťazi, držiac sa vôkol hrdiel, spevom sa uberali domov. (Taj.) Tu stál kordón žandárov. Ako reťaz mramorových sôch. (Fr. Kráľ) Chlapi urobili reťaz a podávali si škridlicu z ruky do ruky (Zúb.) postavili sa do radu (v určitej vzdialenosti od seba); pren. Príklon k spisovnej slovenčine bol len článok v reťazi jeho (Kalinčiakovej) ideovej orientácie. (Mráz);

reťazový príd.: r. prevod pomocou reťaze; r. most s visutými nosníkmi z reťazí; chem. r-á reakcia sled reakcií po sebe nasledujúcich; mat. r. zlomok zložený zlomok, pri ktorom časť menovateľa jedného zlomku je čitateľom ďalšieho zlomku; r. obchod čierny obchod, pri ktorom sa tovar nepredáva priamo spotrebiteľom, ale ďalším osobám (špekulantom)

rečas p. reťaz

reťaz ž. (rečas)
1. strsl, zsl ohybný pás spojených kovových článkov používaný na spájanie, upevňovanie al. ťahanie: Dobitok sa gu jarmu priväzuje na reťas (Lipt. Hrádok LM); Kod bou̯ voz naloženej, uviazali reťaz o lojtre a navrh na seno založili drúg a priťiahli ho tov reťazov (Čelovce MK); Fčera sa mi rostrhla retaz na hamovke (Val. Belá PDZ); Maselničku privázali ke stolu recazámi, abi kravi dobre dojili (V. Rovné BYT); Keč še išlo z veľkeho kopca, še dovala hamovňica, taka hruba rečas (Turzovka ČAD); Retas (na studni) sa pomáli otáčá na váledz a vedro sa dvíhá (Vaďovce MYJ); Opásali spotkon z retazu vós, ket sa išlo na píseg alebo drevo (Modranka TRN)
L. klamová reťas (Bošáca TRČ), klaňečná reťas (Bošáca TRČ), klaničná retas (Trakovice HLO), oplenová reťas (Bošáca TRČ), pavúzná retas (Biely Kostol TRN), valcová reťas (Bošáca TRČ), pásová retas (Trakovice HLO), predná retas (Modranka TRN), preňňá reťas (Bošáca TRČ), svorkuvacia reťas (Lipt. Hrádok LM) - rôzne typy reťazí na pridržiavanie nákladu na voze; hamouná reťas (Dol. Strehová MK), hamuvácá retas (Trakovice HLO), šlajfová retas (St. Turá NMV) - slúžiaca na brzdenie voza; chomútova reťes (Mokrá Lúka REV) - spájajúca chomút a oje; čagatová reťas (Šoporňa ŠAĽ), hásiková retas (Sereď GAL) - typy reťazí na upevnenie lodného mlyna; levátorová retas (Trakovice HLO) - na dopravníku; studna na retas (Pusté Úľany GAL) - s kľukovým hriadeľom, rumpálová; višívaňa̋ na reťäs (Krivá DK) - druh stehu na výšivke
F. preťiahľi reťas (ces cestu) (Iľanovo LM), viťiahľi (čes cestu) reťas (Lešť MK), pretahovad retas (Brestovec MYJ), (pri kostele) zatahovali retas (Hlboké SEN) - súčasť svadobného zvyku, pri ktorom mládenci zastavujú voz al. sprievod a žiadajú výkupné za nevestu od ženícha z inej dediny; daľi ho do reťaze (Krivá DK) - dali ho do väzenia; pusťiľi ho z reťaze (Krivá DK) - prepustili ho z väzenia; to je čašká recas! (Prosné PB) - o dlhodobo nepriaznivej situácii; je na dobréj reťazi uvázaní (Bošáca TRČ) - nemá voľnosť v konaní; zúri, jako bi ho z reťaze puscil (Bošáca TRČ) - veľmi; aj z retaze bi sa ottrhóv (Lukáčovce HLO) - má veľa energie, je príliš bujný, divý
2. zried. ozdobný pás malých kovových článkov na upevnenie vreckových hodiniek, retiazka: Volakedi sa nosili tié retaze, hodinki, tá vesta bola, pravda (Beckov NMV)
3. rad spojených papierových al. slamených článkov, ktorým sa ozdobovala vŕbová haluz na Kvetnú nedeľu al. vianočný stromček: Máje z vŕbi sa poodrezuvali a uš si tam navešali pátrički, potom sa dala lebo handrička a retaze s papírov sa narobili, pekne sa to ovešalo (Hrnčiarovce n. Par. TRN); slamenná retas (Radošina NIT)
4. pradeno, do ktorého sa zberá osnova, aby sa vlákna nezamotali: Tkáčki veďeľi chitro zberaď osnovu na reťas (Lipt. Hrádok LM); Zo snuvaďiel sa dávala dolu taká reťas, to rukáma brali (osnovné nite) na takú reťas, a tá sa hoďila pot krosná a sa navíjalo (V. Maňa VRB)
5. čiast. jzsl rad bubliniek na hladine okolo okraja sklenenej nádoby ako znak dobrej kvality vína al. liehoviny: Ked malo víno retas, bolo dobré (Čachtice NMV); Slivovica sa šacuvala aj polla toho, či sa na néj spravila retas, ket sa nalála do pohára (Šípkové PIE); reťaze (Tesáre TOP)
6. zadná časť padajúceho meteoru tvarom pripomínajúca reťaz: Co to létau̯o f tem nebi, rarášek temu ríkali, ohňivá gula a za tím že retas (Buková TRN)
7. skupina ľudí
a. tvoriaca rad: Potom sa dali (tanečníci) do reťaze, išli popred naz a do basi davali petku (Terchová ŽIL)
b. ktorí vzájomne spolupracujú: To ci je recas, ci si jeden druhému pomáhajú (Prosné PB) reťazisko s. zvel. expr. k 1: reťezisko (Revúca) reťazový príd. k 1: V izbie sme mívali retazovú lampu (Hlboké SEN); reťazoví most (Bobrovec LM); reťazovi zabijaci hak (Heľpa BRE); reťazoví (V. Bielice TOP)

reťaz [-az, -ez] ž/m
1. ohybný pás, obyč. kovový, zložený z článkov do seba zapadajúcich, používaný na spájanie, držanie alebo ťahanie: yali a priwedly do Poruby a wsadily na retiez a drzaly (s. l. 1520); ithem reczezy 2 (SPIŠ 1592); služobnjczy pak aneb hagniczy Wassych Oppatrnostech mym služobnjkom wzaly dwe retezy a gednu sekeru (HLINÍK n. H. 1594 CM); (Jano) pres plot pressel a tam z woza ukradol dwa lanczucky anebo retezy (PEZINOK 1656); sem pak dal staršimu synovi Istvanovi pluch, voz, dve retazy (TURIEC 1681 CM); kdi retas czigani na studnu na magier robili, dali zme im na maso d 42 (KRUPINA 1706); catena: retaz, lancúch; catenarius: z retazú zwázany (KS 1763);
x. pren celj gegj žiwot z nesljchaneg retezj nesslechetnosťy zaležel (PT 1796) z veľkého počtu, množstva; gak dluha retez gest hrychuw twych (CDu 18. st) veľké množstvo, veľa
L. vozná, vozová, hamovná r. reťaz na voze, brzdová r.: siluow wzaly na wassem grunthe rucznyczy, potem Halgassowy woznu retez (MOŠOVCE 1567); pluch take vzal y zelezy, 2 kolesza okovaczy prednye, 1 retas vozova (!) (DRAŽKOVCE 1575 VZ); wozaru kupily retaz hamownu, fl 4 (KRUPINA 1765)
2. ozdobná šnúra zhotovená obyč. zo zlata, náhrdelník: gedna retez zlata tlusta, w ktereg gest koleczyek no 173 (PRAZNOV 1630); monile tarques: zlaty retez (VT 1648); ozdoby se pridawagj: šlagere, prstene, zlate retazy (KoB 1666); promlúwil král: kdokoliw pismo toto čitat bude a wyklad geho wygawi my, do zlatohlawu oden bude, y zlatú reťaz na krku met bude (KB 1757); monile, muraemula: drahá ozdoba hrdelny, zlatá retaz (KS 1763)
3. i pl putá, okovy: katj ličaky a retezy z sebau nesli, kterymiž by Krysta Pana swazalj (SP 1696); Buh často my činil pohodly, aniž se stidel za retezy me (Le 1730); predce swatj Petr aposstol s toho žalare twrdeho ussel, nie straž silna, retaze, puta gemu prekazitj a presskoditj nemohly (KT 1753); pren: žebi bilo Boha wssemohuciho dobrodeni takowe, kterym skrze moc ducha božiho roztrhane biwagu puta a retazi hrichuw (MS 1758)
L. dať, vziať na r., posadiť, usadiť na r. uväzniť: a chce-li geho (dlžníka) na retiez vzíti, nebo sputnat, to muž udelati (ŽK 1501); naš sluzebnik, kdy zaloval na toho zlodiege, gesce ho na retez vsadili (SKLABIŇA 1564); pan Yan Zahoriak pana Yana Drietomagiho do wezeny wzal pro dluhy panske, a tak ne do kaznie meskeg, alie yako negakeho zloczincza na retiaz dal (ILAVA 1637); pre jaku pričinu na reťaz ťa dali posadit (P. ĽUPČA 1732 CM); sedieť na r-i: byť uväznený: rihtar Badinski otkazal, ze gu (ženu) hitil a na retazi sedi (RADVAŇ 1714)