statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan; s. záchranca hrdinský, odvážny; s-á práca, s. úmysel;
statočne prísl.: s. žiť;
statočnosť -i ž. vlastnosť statočného; náb. jedna z mravných cností, mravná sila