radosť
I. -i ž.
1. príjemný duševný stav, radovanie sa, potešenie, op. žiaľ, smútok: veľká, úprimná r.; r. zo života, z detí; smiať sa, vyskakovať od r-i
2. čo spôsobuje potešenie: dieťa je jej jedinou r-ou; dobré jedlo bolo jeho r-ou
□ mať r. radovať sa, tešiť sa; urobiť r. potešiť
● mladosť – r., staroba – choroba; jedna r. vyj. uspokojenie
II. vetná prísl. (je) potešujúce, príjemné: r. pozrieť na ňu; bolo r. žiť tam