pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.
1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku; vzbury sedliakov proti p-om
2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i
3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a; žiť si, bývať ako p. dobre
4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om; p. domu
5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a; fabrickí p-i
6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a
7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.
8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster
9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný; dôstojný p. kňaz
10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš; usnúť v P-u umrieť; tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...
11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!
● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.; ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu; dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;
pánko -a mn. -ovia m.
1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia
2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.; ako sa majú, mladý p.?