Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kritika -y -tík ž.

1. iba jedn. kritizovanie, posudzovanie, hodnotenie: konštruktívna k., k. a sebakritika, podrobiť prácu k-e

2. odb. posudok, recenzia; ich autori: napísať k-u; umelecká k.; k. prijala dielo kladne;

kritický¹ príd.: k. rozbor, pohľad, k-é hlasy; k. človek triezvo uvažujúci; k-é vydanie knihy podľa pôv. znenia;

kriticky¹ prísl.: k. hodnotiť, k. pristupovať k veci;

kritickosť¹ -i ž.

kríza -y kríz ž.

1. stav vrcholného napätia; rozhodujúci okamih, po kt. nastáva obrat: pooperačná k., pacient prekonal k-u; lit. k. v dramatickom diele vyvrcholenie konfliktu

2. ťažká, zlá, zhoršená situácia: politická, hospodárska k., bytová k.;

krízový príd.: k-é roky; k. režim určený na zvládnutie (prechodne) ťažkej situácie;

kritický² príd.: k. bod; k-á chvíľa rozhodujúca; k-é obdobie ťažké, vážne;

kriticky² prísl.: stav chorého vyzerá k.;

kritickosť² -i ž.