Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pretrhnúť -e -ú -hol dok. trhnutím porušiť súvislosť: p. niť; voda p-la hrádzu;

pren. p. styk s niekým;

nedok. pretrhávať, pretŕhať -a, pretrhovať

// pretrhnúť sa

1. trhnutím, trhaním stratiť súvislosť: lano sa p-lo

2. expr. prílišnou námahou sa vyčerpať: nechce sa v robote p.;

nedok. pretrhávať sa, pretŕhať sa, pretrhovať sa

pretrhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.

pretrhnúť sa -hne sa -hnú sa (ne)pretrhni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok.

prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánku • expr.: preseknúť • preťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovor • hovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuť • expr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčanie • pretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané sny • poprerušovať • spretŕhať • spretrhať • spopretŕhať • spopretrhávať • popretrhávať • popretŕhať • popretrhovať • popresekávať • popretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káble • kniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský) • skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili

2. urobiť koniec niečomu • skončiť • ukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavosti • skoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormi • zastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávisti • prestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou

pretrhnúť 1. p. roztrhnúť 2. p. prerušiť 1

roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúť • rozdrapiť • rozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klinci • rozraziť • rozlomiť • rozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obal • preraziť • prelomiť • preťať: ticho preťal výkrik • zatrhnúť • natrhnúť • nadtrhnúť • nadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveter • expr.: rozkmasnúť • rozhodiť • rozškrknúť • predrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložou • det. roztržkať • nár. rozsadiť (Dobšinský) • poroztŕhať • poroztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhať • ponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážať • poprerážať (postupne)

vyčerpať sa fyzickou al. duševnou námahou sa zbaviť síl • vysiliť sa: nevydrží nijakú záťaž, hneď sa vyčerpá, vysilí • ustať • ukonať sa • unaviť sa • kniž. znaviť sa: pri robote ľahko ustane, ukoná sa, unaví sa • umoriť sa • zmoriť sa (obyč. duševne): umorí sa starosťou o deti • prepracovať sa • zrobiť sa (príliš intenzívnou prácou) • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa • uštvať sa • ukoňovať sa • zmordovať sa • umordovať sa: pri sťahovaní sme sa poriadne uťahali, sťahali, ukoňovali; uštvať sa chodením po obchodoch • strhať sa: strhať sa pri učení, pri stavbe domu • kniž.: umdlieť • zomdlieť (veľmi sa vyčerpať): robiť do zomdlenia • expr. umolestovať sa: umolestovaný učiteľ • zničiť sa: pri deťoch sa celkom zničila • expr. pretrhnúť sa (prílišnou robotou sa vyčerpať): šiel sa pretrhnúť v práci • vyžiť sa (stratiť silu, úrodnosť; obyč. o pôde): zem sa už vyžila, nerodí

pretrhnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo) šklbnutím, trhnutím al. pôsobením nejakej inej sily rozdvojiť, roztrhnúť: p. niť, reťaz; p. papier; p. spojivo; p. putá, i pren. oslobodiť sa; p. hrádzu; šport. p. cieľovú pásku, i pren. dosiahnuť cieľ; pren. Iľa musí pretrhnúť niť myšlienok (Tim.) prestať premýšľať.

2. (čo) prerušiť; zastaviť: p. spojenie; p. styk s niekým; p. mlčanie, spánok, úvahy, reč; p. štúdium (Ráz.); p. prácu (Jégé); p. známosť obidvoch ľudí (Kal.); p. zasadnutie (Kuk.);

3. (koho, čo) poškodiť na zdraví, strhať prílišnou prácou, námahou: Keď seba nešanujete, aspoň na tie ženy majte zrenia ... Veď ich pretrhnete! (Tim.);

nedok. k 1, 2 pretŕhať² i pretrhávať², -a, -ajú i pretrhovať, -uje, -ujú, zried. i pretrhúvať, -a, -ajú

|| pretrhnúť sa dok.

1. trhnutím, šklbnutím al. pôsobením inej sily sa rozdvojiť, roztrhnúť sa: reťaz sa pretrhla (Al.); Pretrhnúť sa nemôžeme vo dva kusy. (Kuk.) Niekoľko ráz sa kľukatý zástup pretrhol na serpentínach. (Tat.) Pretrhla sa skalná hať. (Ráz.-Mart.) Mraky sa pretrhli. (Bedn.); pren. Nitka šťastia pretrhne sa ľahko. (Kuk.)

2. prerušiť sa, zastaviť sa: Tu sa jeho myšlienky pretrhli. (Hor.) Dozerajú na hyd, a pretrhli sa i krádeže. (Kuk.)

3. prílišnou prácou al. námahou sa vysiliť, strhať: Marína Majtánová šila, akoby sa chcela pretrhnúť. (Tim.) Ja ver` po cudzích pánoch riadiť nebudem, čo sa hneď pretrhneš. (Tim.) Choďže, Anča, k tomu dieťaťu, veď sa pretrhne, ľaľa zasa kríka! (Tim.)

● na pretrhnutie, o pretrhnutie, do pretrhnutia (pracovať, robiť niečo) veľmi usilovne, do úmoru: Slúžky na pretrhnutie pradú. (Tim.) Vláčil vodu o pretrhnutie. (Urbk.) V lete je roboty do pretrhnutia. (Tim.);

nedok. pretŕhať sa, pretrhávať sa i pretrhovať sa

pretarhnuť p. pretrhnúť

pretarhnuť sa p. pretrhnúť sa

preterhnuť p. pretrhnúť

preterhnuť sa p. pretrhnúť sa

pretrhnúť dok. (pretarhnuc, preterhnuc)
1. csl násilne rozdeliť al. narušiť celistvosť, roztrhnúť: Boľi nán štreku pretrhľi, dva pári tíh gľajzí vibraľi (M. Lehota PDZ); Rozvodňení potok pretrhov heť (Hliník n. Hron. NB); Že mi nepretrhneš tú cveren, bo va̋dz nemám! (Slavošovce ROŽ); Šetke goráľiki pekňe po raďe nasťíkaj na pevnú cverenku, abi sa ťi potom ňepretrhla (Čičmany ŽIL); Ge príkladu pančuchi, ket sa cverna pretrhne, hnet sa puscí očko (Šípkové PIE); Vitáhu̯a šátek a pretrhu̯a ho napou̯i (Záh. Bystrica BRA); Voda pretarhla hadz a viľala śe na luki (Hubošovce SAB); Merkuj, žebi śi mi ňepretarhla totu ňitku! (Ložín MCH); preterhnuc (Letanovce SNV)
F. išla si ruki pretrhnúť (Ľubeľa LM) - veľmi intenzívne pracovala
2. bojom preraziť (nepriateľské línie a postúpiť za ne): Jennom čase nám tam pretrhli frond a na kúsku nás pohli, ale zme sa uťiskli tag do jennej strani a udržali zme sa (V. Uherce TOP); Dzeviateho júna tam Rusi pretrhnuľi frontu a skoro náz opkľúčiľi (Trnové ŽIL); Rusi tam urobili útog a pretrhli rakúsko-uherskí front (Bzince p. Jav. NMV)
3. prerušiť (nejaký proces), zastaviť: Vietor pretrhnú píleňa̋, smrek spádou̯, ďe kceu̯ (Zázrivá DK); Prebáš, eš či pretrhnem reš (Kameňany REV)
4. preriediť nahusto vysiate rastliny: Misím si pretrhnuť petržľen, ľebo zišiou̯ akísi veľmi hustí (Ležiachov MAR)

pretrhnúť sa dok. (pretarhnuc śe, preterhnuc śe)
1. csl stratiť celistvosť (obyč. pôsobením vonkajšej sily), roztrhnúť sa: Reťäs sa ňesmela pretrhnúť (Dlhá n. Or. DK); Pretrhla se mi reťa̋ska na hoďinke (Čierna Lehota ROŽ); Ná šag Jana jako horách pohlo, ket sa mu hamovica pretrhla! (Trenč. Závada TRČ); Hroziu̯o nebespečí, že sa šanec pretrhne (Záh. Ves MAL); Nará_sa mi to cesto pretrhlo, bolo rítké (Ružindol TRN); Jag robiľi kolbasi, ta jedna hurka śe jim preterhla (Letanovce SNV); Pretarhnuti lancuch śe spoji z eśikom (Studenec LVO); Naras śe tot štrandžok pretarh a voňi lub do vodi (Bracovce MCH)
F. leje se, ako koj se oblak pretrhne (Kameňany REV) - o silnom, hustom daždi; oblake sa pretrhle (Poltár RS) - začalo veľmi pršať; ponáhľa sa na pretrhnuťia (Čelovce MK), robí o pretrhnucié (Bošáca TRČ), tak tancuje, dobre sa ňepretrhňe (Zombor MK) - veľmi intenzívne; z robotu sa nepretrhne, račiéj hu obejde (Myjava), v roboce śe ňepretarhňe (Dl. Lúka BAR), ňepretarhňe śe od roboti (Bracovce MCH) - o lenivom človeku
2. prerušiť sa (o nejakom procese), zastaviť sa, ustať: Aľe to prešlo ešťe aj na druhí ra_domou a iba tan sa pretrhou̯ ťem ohem (Lešť MK); Ke_dzačalo horet, zábava sa pretrhla (Prejta ILA)
3. spôsobiť si prietrž pobrušnice: Ondrej, chlapče, pretrhňeš sä! (Or. Poruba DK); Ňenaťahuj sa s tím vrecom, pretrhňeš sa! (Košťany n. Tur. MAR); pretrhnúť sa (Sliače RUŽ)
4. expr. vysiliť sa intenzívnou prácou, uštvať sa: Ten sa veru ňepretrhňe (Hor. Lehota DK); Hlpšie pluh ňepusťiu̯, žebi sa voli ňezodraľi, a mi zme sa mohľi pretrhnúť (Detva ZVO); Veď už ľen tag ňežeň tú robotu, či sa kceš pretrhnúť? (Pukanec LVI); Ľen sa naruje, na schódzah visedúva a žena sa móže v roboťe pretrhnúť (Čičmany ŽIL); Veraže zleh urobela, žech sa nevidala, v robote sa móžem pretrhnút (Myjava); Hutoreľi, že zato taka mlada umarla, bo śe pretarhla u roboce (Ložín MCH)

pretrhnúť dk
1. čo trhnutím al. pôsobením inej sily rozdvojiť, roztrhnúť: panu Ianowi, kteri bol przissiel ohledawati hate, kde przetrhlo (TRENČÍN 1580); more burliwe nemuže swim hroznim wlnobitym brehu swich pysečnich pretrhnuty (ZA 1676); blanu, w ktereg žhryba gide na svet, pretrhny (HK 18. st);
x. pren manželstwy zeleznim prowáskem gsu zwázané, kteri toliko skončenim žywota gse pretrhnut múže (PeP 1771) ukončiť
2. čo prerušiť: Dudaczek, s powolenim rychtara, tich chlapczuow lieskowskich hnal, chticz pretrhnut bitku mezi nimy (ILAVA 1651); abrumpere rem inchoatam: prácy počatu pretrhnuti (WU 1750); snažeňj me sen mug protrhlo (PT 1796)
3. (koho) poškodiť na zdraví, strhať prílišnou prácou: kdy (človek) ustawicnu pracu tesku dawa a bige, wul, kun, neb musi zdechnut, aneb pretrhnut (Káz 18. st)
4. preškrtnúť, prečiarknuť: expugno: prestreychowati, pjsmo neb linyi pretrhnuti (WU 1750); pretrhovať ndk k 1: interrum pere: pretrhovati (PD 18. st);
x. pren Buh pretrhuge geho ziwota nitku (LP 18. st) usmrcuje ho; k 2: muzyka gest lekárstwy, tá y spánj pretrhuge (BrV 1796); k 4: concido: radek slow pretrhugi (WU 1750); pretrhnúť sa dk
1. roztrhnúť sa: bil przissiel Ian, abi opaczel Vach a hati, kde se przetrhlo (TRENČÍN 1580); dolnymu mlynaru pretrhla se hatt (KRUPINA 1684); pakliby se ale žila proti nadánj pretrhla, nechť se na nj ssatečka přiložj (ZK 1777)
2. prerušiť sa: gestli se modlenj protrhlo, tu muže naskrz zanecháno byti (BZ 1749)
3. zničiť sa, strhať sa prílišnou prácou: fatens pretrhnye sa w robotye (KRUPINA 1726); pretrhovať sa ndk k 1: vprostred linge gesste se ten retez nepretrhuge (FP 1744); k 2: pokog, laska a swornost stalosty nema a časem se pretrhuge (PUKANEC 18. st)