Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zísť sa² zíde zídu zišiel dok. byť potrebný, želateľný, vhodný: nezahadzuj kabát, ešte sa ti z-e! peniaze sa vždy z-u; z-lo sa mu (bitky) zaslúžil si

zísť¹ zíde zídu zíď! zišiel dok.

1. dostať sa (chôdzou) dolu, zostúpiť: z. do doliny, z. schodmi, po schodoch, z. k potoku; z. zo stromu zliezť; z. z bicykla; z. z vlaku vystúpiť; z. z postele vstať

2. dostať sa mimo, odbočiť: z. z chodníka; z. zo správnej cesty i pren. začať nemorálne konať, správať sa

3. prestať jestvovať, zmiznúť, stratiť sa: sneh už z-l, špina praním z-la

● z. na um, na myseľ pomyslieť si, spomenúť si; z. z umu, z mysle vytratiť sa z pamäti; z. zo sveta zomrieť, zahynúť; z-e z očí, z-e z mysle;

nedok. schádzať¹ -a, schodiť²

// zísť sa¹

1. dostať sa do vzájomnej blízkosti, stretnúť sa: z. sa s priateľmi; má sa z. s dievčaťom má schôdzku

2. zhromaždiť sa, poschádzať sa: z. sa na kongres, z. sa na zasadnutí; z-li sme sa tu, aby sme spor doriešili;

nedok. schádzať sa, schodiť sa

zísť² zíde zídu zíď! zišiel zídený iba 3 os. dok. hovor. vzísť, vyklíčiť: pšenica už z-la;

nedok. schádzať² -a, schodiť³

zísť sa zíde sa zídu sa zíď sa! zišiel sa zišla sa zíduc sa zídenie sa dok. (stretnúť sa; zhromaždiť sa)

zísť sa zíde sa zídu sa zišiel sa zišla sa zíduc sa zídenie sa dok. (byť potrebný, želaný)

zísť zíde zídu zíď! zišiel zišla zíduc zídenie dok.

dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzky • dohovoriť sa • dovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kina • zhodnúť sa • dorozumieť sa • porozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkom • zísť sa • stretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretli • dojednať sa • pojednať sa • zjednať sa • pokonať sa • pohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádky • uzniesť sa • pouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu volieb • publ. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákona • uzhodnúť sa • uzhovoriť sa • uzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídu • byť uzrozumený • zastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkým • hovor. zastaráv. spraviť sa • zastar.: ujednostajniť sa • zrieknuť sa • uzriecť sa • zrozumieť sa • nár.: dopraviť sa • pokončiť sa (Kukučín)

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru

spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízko • zniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mesto • zosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadol • zostúpiť • zísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríka • pospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosa • zried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejak • zadaždiť sa • zaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúť • zanedbať sa • opustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustil • spustnúť • pejor.: spľundravieť • spľuhavieť • spľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sa • nár. skoprdačiť sa (Urbánek) • hrub.: spanghartiť sa • spankhartiť sa • zried. spaskudiť sa • hovor. expr.: zlumpovať sa • zlumpáčiť sa • zopsuť sa • popsuť sa

4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa

zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sa • stretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromu • sústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvore • expr.: zbehnúť sa • zhŕknuť sa • zhrčiť sa • zhuknúť sa • zhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnu • zletieť sa • zlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vrany • pozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sa • združiť sa • spojiť sa • expr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladí • hovor. zgrupovať sa • pejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudí • zried. skopiť sa (F. Hečko) • hovor. expr.: strepať sa • zbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopy • nahromadiť sa • nakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sály • nahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izby • poschádzať sa • poschodiť sa • zried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nás • zasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od rána • naschádzať sa • naschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sa • nahromadiť sa • nakopiť sa • navŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po obloky • expr.: zhuknúť sa • zhluknúť sa • zhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémy • naakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci

zísť sa² byť želateľný, vhodný, osožný • byť potrebný • hodiť sa: ešte sa mi to zíde, hodí v domácnosti; bolo by potrebné, zišlo by sa zakúriť • prísť vhod • pridať sa: dovolenka mi príde vhod; tisícka sa mi pridá, zíde • hovor.: šiknúť sa • zastar. trafiť sa: doska sa mi môže šiknúť pri oprave plota; do niečoho sa mi to trafí • treba (vetná príslovka): peniaze sa vždy zídu, vždy sú treba; treba, zíde sa upozorniť na neporiadok • subšt. bodnúť

zlieniť sa 1. zbaviť sa kože, srsti (o niektorých živočíchoch al. o častiach tela) • zvliecť sa: had sa na jar zlieni, zvlečie • zlúpať sa • olúpať sa • ošúpať sa • zošúpať sa: nos sa mu zlúpal, (z)ošúpal

2. uvoľniť sa a odpadnúť (o koži, vlasoch a pod.) • zliezť • zísť: koža sa z hada zlienila, zišla; nechty mu zliezli, zišli • olúpať sa • zlúpať sa • ošúpať sa • zošúpať sa: po kúpeli sa zhrubnutá koža na nohách ľahko olúpe, zlúpe, (z)ošúpe

schádzať sa, -a, -ajú nedok.

1. stretávať sa; zhromažďovať. sa na jednom mieste, schodiť sa: So skazenými šarvanci sa neschádzaj. (Švant.) Vídal ju schádzať sa s učiteľom. (Karv.) Kolégium sa schádza každý týždeň. (Heč.) Spoločnosť týždenne schádzala sa po dva razy. (Škult.)

2. zried. zbiehať sa, spájať sa: na vyšnom konci sa ulice. schádzali (Krno); pren. ich cesty sa schádzajú stretajú sa v živote ako partneri;

opak. schádzavať sa;

dok. zísť sa

schádzať¹, -a, -ajú nedok.

1. (kam, z čoho, čím, po čom, zried. i čo) zostupovať, ísť dolu z niečoho, kráčať, uberať sa nadol: Chlapci schádzali do dediny. (Ráz.-Mart.) Spod Veľkého vrchu schádzali ku chate. (Bedn.) Videla z voza schádzať neznámeho pána. (Kal.) Cestujúci schádzajú z vlaku. (Jégé) Žena z lôžka už ani neschádzala (Jil.) neopúšťala lôžko. Mária schádza chodníkom. (Jaš.) Voľakto schádza schodmi (Švant.) ide dolu schodmi. Schádzame po drevených schodoch. (Pláv.) Nevedela dobre schádzať žľabovité svahy. (Bedn.)

● s. z (dobrej, rovnej) cesty začínať konať nesprávne, nepoctivo;

2. (z čoho) miznúť, strácať sa: Sneh schádza z lúk. — Dáždnik im neschádzať z umu (Jégé) museli naň stále myslieť. Príhoda s orlom im neschádzala z mysle. (Mor.) Z perí jej neschádzal zhovievavý úsmev. (Tim.) Smiech jej neschádzal z líc. (Jes.)

3. kniž. zastar. (bezpredm. i na čom) nedostávať sa, chýbať: Ja som už starý, mne sily schádzajú. (J. Kráľ) Keď nebude schádzať na dobrej vôli ... (Škult.);

opak. schádzavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 zísť

schodiť sa, -í, -ia nedok.

1. zhromažďovať sa, schádzať sa: Hostia sa už schodili. (Štef.) Už sa schodili po jednom pomocníci. (Gab.) Mala milenca, s ktorým schodila sa potajme (Vans.) stretávala sa. Vojská sa schodia zo všetkých strán. (Vlč.)

2. zried. spájať sa, zbiehať sa: Doliny sa schodia. (Ráz.) Voda sa schodí prostred dediny (Hor.) steká dovedna. Tam sa schodia zvesti z domova. (Taj.);

dok. zísť sa

schodiť¹, -í, -ia nedok. (čím, po čom, z čoho) schádzať dolu, ísť, uberať sa, kráčať nadol: Schodil schodíkmi. (Hor.) Marka schodí po chodníku. (Heč.) „Nechcel von,“ riekol schodiac z koča. (Vaj.) Prelozil most na palubu, aby bolo dolu čím schodiť. (Kuk.)

● niekto (niečo) mu neschodí z umu, z mysle nemôže naňho (na to) zabudnúť, musí naňho (na to) myslieť: Deti mu z umu neschodia. (Taj.) Nešťastná žena mu neschodila z mysle. (Zúb.); schodiť na um, na rozum prichádzať na um, spomínať si na niekoho, na niečo: Chmúrne myšlienky mi schodili na um. (Jégé) Zatiaľ jej mládenci ani na rozum neschodia. (Laz.);

dok. zísť

zísť sa¹, -zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel sa dok.

1. (s kým i bezpredm.) priblížiť sa jeden druhému idúcky, z rozličných strán, stretnúť sa (o ľuďoch). z. sa s priateľom, so známym; Mal sa s ním zísť pôvodne až o desiatej. (Štef.) Zdalo sa mu nevhodným zísť sa ešte s nimi. (Jégé) Myslíš, že sa tu v tichej doline ešte niekedy zídeme? (Bedn.)

● Hora s horou sa nezíde, ale človek s človekom (prísl.) ľudia sa vždy navzájom stretajú.

2. spoločne prísť na jedno miesto (na schôdzu), zhromaždiť sa, stretnúť sa: z. sa na slávnostnú schôdzu; parlament sa zišiel na pravidelné zasadanie; Zišli sa na medzinárodný kongres. (Tat.) Ľud sa zišiel a počúval. (Vaj.) Chlapcov, čo s zišli v Hliníku, bol už pekný kŕdlik. (Zúb.)

3. dostať sa do vzájomného styku, vyskytnúť sa v tesnej blízkosti, spojiť sa (o veciach): kde sa dva (múry) zišli v uhle (Jégé); básne, rozptýlené po časopisoch, zišli sa v novej zbierke; Oči sa im zišli (Tim.) pozreli sa na seba; z. sa s očami, s pohľadom niekoho zachytiť pohľad niekoho;

4. (s kým i bezpredm.) dohodnúť sa, stretnúť sa v názoroch ap.: Ťažké ich už teraz zídenie, keď sa za mladi nezišli. (Tim.) A to bolo také rozchádzanie, v ktorom bol zásvit zídenia. (Hor.) My, ľudia civilizácie, zídeme sa raz na obojetnom poli pravej humanity. (Vaj.);

nedok. schádzať sa

zísť sa², zíde, zídu, min. zišiel sa dok. (komu; čoho i s neurč.) byť potrebný, žiadúci, užitočný, osožný niekomu; hodiť sa: Keď bude treba, zídeš sa nám a my tebe. (Ráz.) Matke sa pri ruke zídem. (Žáry) Zídu sa mi peniaze. (Tim.) Plátno sa vždy zíde. (Rys.) Zišlo by sa lieku na vyrušenie. (Al.) Nám je zima. Zohriať by sa zišlo. (Min.) Vieš, na čo by sa zišlo upozorniť? (Bedn.)

zísť¹, zíde, zídu, rozk. zíď, mn. č. zišiel dok.

1. chôdzou sa dostať odniekiaľ dolu, zostúpiť: z. z hôr do doliny; z. z vlaku, z voza, z koča, z auta, z koňa; z. z pôjda, z povaly; z. zo stromu zliezť; z. schodmi (po schodoch); z. z postele vstať; z. zo salaša odsťahovať sa na jeseň s ovcami do dediny; Zišli sme na dno štrbiny, do sedielka. (Bedn.) Veľký chlapík zišiel z tribúny. (Min.)

2. dostať sa pohybom z miesta na miesto, obyč. z vyššieho miesta na nižšie: Jedlo mu nezišlo hrdlom (Letz) nedostalo sa do žalúdka. Zrak mi mimovoľne zišiel na jeho kýpte nôh (Pláv.) mimovoľne som sa pozrel. Tečie jej z úst vyznanie, aké by nikdy nebolo zišlo z jazyka (Kuk.) aké by nikdy nebola povedala; pren. Pre planý život z izieb, z kuchyne zišla až dolu k statku (Taj.) ponížila sa.

● z. niekomu na um, na myseľ spomenúť si, rozpamätať sa na niečo; ani mu na um nezišlo vôbec si nespomenul;

3. (z cesty, z chodníka ap.) opustiť cestu, odbočiť: Kone v tme nikým nevedené zišli z cesty. (Min.); z. z chodníka; Keď Jančuš zišiel z ľadu, dostal sa do snehového záveja. (Min.)

4. (z čoho i bezpredm.) byť odstránený z povrchu niečoho; zmiznúť, stratiť sa. sneh zišiel; škvrna zo šiat zišla; (Smola) vraj zíde, keď sa zoderie. (Taj.) Poškrabala (dukát) nechtíkom a zlatá blanka zišla z neho. (Jégé) Úsmev nezíde jej z červených líc (Tim.) neprestane sa usmievať. Pálené všelijakej chuti nezišlo zo stola (Tim.) stále ho bolo hojne.

● zišlo mu niečo z umu, z mysle zabudol na niečo; z. z rozumu pomiasť sa, zblázniť sa; z. zo sveta zomrieť, zahynúť; Zíde z očí, zíde z mysle (prísl.) čo (koho) nevidíme, na to (na toho) ľahko zabudneme.

5. hovor. (o čase) uplynúť, minúť sa. čas, termín mu už zišiel; až mu dovolenka zíde;

nedok. schádzať¹

zísť², zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel dok. hovor. vzísť, vzklíčiť, vyklíčiť: Zíde žitko zaoranô. (Botto) Čo zišlo (na poli) — z toho za noc poubúda. (Ráz.);

nedok. schádzať²

zísť sa, zejti se, zjeti se, zjíti se dk
1. stretnúť sa; spojiť sa, spolčiť sa: sme se bolj malj tento prysslj pondelok zyti w Pressporku (NOVÁKY 1569); opet s timy zbogniky se zessyel a po horach chodil (ILAVA 1651); spolu se zessly pry dwerach, chudobny y mitnjk z howadkem (ŽA 1732); ale, pan fararko, na to gsme sa zessly, abi gsme sebe snad gaziki, gako male ditki wiplazuwali a potom y do wlasuw wpadli (BA 1789)
2. obcovať, mať telesný styk: kdo by se zessel z howadem, nech smrtu zemre (KB 1757); Maria prwe pocala, nesli se z Jozefem zessla (Káz 18. st)
3. zhromaždiť sa, nazbierať sa: dny nedelne a swatecne wssecy mistry z celadku swu se zegdu do kostela k sluzbam Bozym (JELŠAVA 1609); hle, k dnessneg slawnosty gak mnoho se nas zesslo (SK 1697); nasledugicy pak den, kdyss by se byli ty pohani zase zessli a Pachomiuse nalezli, od welikeho podiweni ustrnuli a temer zdreweneli (VP 1764); ket sme sa tu zesly, budme gedneg misly (KC 1791);
x. pren kdiss sa w dome zegdeme Otca Nebeskeho, wichwalowat budeme dobrotiwost geho (Pie 18. st)
4. byť vhod, hodiť sa: pol zlateho hotowich penez dostaness, ktere sa ti dobre zegdu (BRATISLAVA 1772); baba sa ty zegde za matku (KRUPINA 18. st)

zísť, zejti, zjíti dk
1. z čoho zostúpiť dolu z niečoho, nižšie: czeressne obraly a zessly z czeressne (TRENČÍN 1585 E); tu zejdzi z kazatedlnyitze a kedz chtzes, spéwaj 1. wers a potom chodz ku stolu (AgS 1708); Rebeka gjducy s wedrem, ktere nesla na pleci, zessla k studny a tahla wodu; spomos sam sebe, gestly sy Syn Bozj, zendi s kriza (KB 1757); degredi ad pedes: s koňa zegjti (KS 1763); kdiss sy zessel s posteli, dussu y telo poruc a obetug Bohu; cokolwek na zemi tmaweho a zacloneneho gest, cokolwek w wodach zymneho, to wssecko zende do pekla (BlR 18. st);
x. pren aby nas pekla zbawil, Buh syn z nebe zessel, narodyl se z Marye, na tento swet pryssel (UV 1763)
2. dostať sa z cesty, odbočiť: zegdite a nawracte sa z cesty zleg, po ktereg ku zatraceni wecnemu kracate, obracte se ke mne (SJ 18. st);
x. pren wssjckni sessli z cesty prawe, wssjckny se odwratili (KK 1709)
3. stratiť sa, zmiznúť, zaniknúť: utri na prassek a z orechowym olegem spraw mast, rozetri na platenko a priloss na necht a zegde bez bolesti (RTA 17. st); magu obce swug statek na passu wyhaneti, ale ocekawagu, dokud mraz a sryen nezegde (ŠkD 1775); owes se sgat ma, gaknahle snech zgide a zhine (PR 18. st)
L. z. zo sveta, zo života zomrieť: pakli by oba dwa sessly s toho swieta (ŽK 1481); otczowe, kteri ze ziwota zessly (ET 18. st); z. na prach o posmrtnom rozklade: mili clowek (mŕtvy) uz pusta strach, w kratkem case zinde na prach (Pie 18. st); mizerne zo sveta z. mať zlú smrť: Herodes miserne s toho sweta zessel (CS 18. st)
F. z. bez detí zomrieť bezdetný: gestly by Pan Buh dopustil, ze by (Ján) bez dety zessel (B. BYSTRICA 1493); z. z očí, z mysli upadnúť do zabudnutia: zegdem z ocy, zegdem z mysli, nikto na mne nepomysli (AD 18. st)
4. z čoho odpadnúť z niečoho: potom nech sa wary pomalycky, zeby kosstycka nezyssla s nych (TK 18. st)