Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vysloviť dok.

1. artikuláciou, hlasom podať, vypovedať: (ne)vie v. hlásku r, ledva v-l pár slov

2. slovami vyjadriť: v. želanie, v. niekomu sústrasť; v-enie dôvery

3. (verejne) dať na vedomie, vyhlásiť, vyriecť, vyrieknuť: v. ortieľ;

nedok. vyslovovať

// vysloviť sa povedať svoj názor, vyjadriť sa: v-li sa o ňom s uznaním; v. sa o návrhu, v. sa za, proti; ešte sa nev-l záväzne nepovedal;

nedok. vyslovovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vysloviť ‑í ‑ia dok.; vysloviť sa

vysloviť sa -ví sa -via sa vyslov sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.


vysloviť -ví -via vyslov! -vil -viac -vený -venie dok.

-viť/121945 5.26: verbá inf. dok. 113293 predstaviť/17799 postaviť/10749 pripraviť/8777 zastaviť/7198 zbaviť/6909 navštíviť/6306 spraviť/4153 objaviť/3840 vysloviť/3504 prejaviť/3369 vybaviť/3271 stráviť/3188 obnoviť/3049 upraviť/2388 osloviť/2381 napraviť/2242 stanoviť/2223 opraviť/2137 oživiť/1481 (115/18329)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriť prevravieť zavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecť prerieknuť ozvať sa ohlásiť sa vysloviť sa vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviť vypovedaťkniž.: vyriecť vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiť vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviť zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiť vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuť vykríknuť zakričať zavolať zrevať zrúknuť zavrieskať zavrešťať zahučať zajačať zaryčať zahrmieť zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť zasyčať vyšteknúť vybrechnúť zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediť vrknúť zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúť mrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkať pošepkať zašeptať zašepotať zašuškať zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť pošepnúť zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať zašemotiť zahundrať zamrmlať zabrblať zabručať zabľabotať zadudrať zahuhlať zahuhňať zafufnať zachuchmať zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotať zašvitoriť zaševeliť zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť poznamenať podotknúť spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiť nadhodiť zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba vysúkať vyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúť naštrknúť nadškrtnúť podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiť pridať doložiť dodať doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuť vytresnúť vytresknúť vyblafnúť vybafnúť vytrepnúť trepnúť tresnúť tresknúť plesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť vydrisnúťexpr.: vytárať vytrepať vytrieskať vytliapať vybľabotať vykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotať zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazypodať dať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúrukniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidielpredniesť vysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkovpráv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosťhovor.: naservírovať dať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázkynadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémyupozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy vinyadmin. slang. naniesť: naniesť problém

2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podať dať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávuponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobkyservírovať naservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá


prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavo ukázať preukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnymvzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomuvyjadriť vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupommanifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojneosvedčiť dokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosťkniž.: vypuknúťexpr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač


ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavo prejaviť preukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziť znázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriť vysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkaz dokázať dosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

5. p. upozorniť


vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosť ohlásiť oznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniť uverejniť publikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiť kvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričať rozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


vyjadriť dať najavo slovami al. inými prostriedkami • vyjaviť: nebál sa vyjadriť, vyjaviť svoj názor; skutkami vyjadriť, vyjaviť svoju oddanosťvysloviť vypovedať povedať (vyjadriť rečou): nevie vysloviť, vypovedať, čo cíti; ešte raz povedal svoju základnú myšlienkuvystihnúťkniž. postihnúť (náležite vyjadriť): obraz vystihol podvečernú náladu mesta; prednášateľ postihol podstatu problémuprejaviť (slovami): prejaviť priateľovi sústrasť nad jeho nešťastímtlmočiť (vyjadriť v mene niekoho): tlmočiť vôľu celého kolektívusymbolizovať (vyjadriť pomocou symbolu): socha v popredí symbolizovala vlasť


vyjadriť sa dať najavo svoj názor, zaujať stanovisko, postoj • vysloviť sa: vie sa vždy vhodne vyjadriť, vysloviťzastaráv. vyjaviť sa: vyjavil sa ako odporcaprejaviť sa preukázať sa ukázať sa (rečou): v reči sa prejavil ako vlastenec; preukázať sa, ukázať sa ako gavalierhovor. expr. vysomáriť sa: keby sa už konečne vysomárili, čo si mysliaexpr. vyrukovať: až na schôdzke vyrukoval, že o veci vedelzastaráv. osvedčiť sa: nech sa osvedčí, či vravím pravdu


vysloviť 1. p. povedať1 2. p. vyjadriť 3. p. vyhlásiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vysloviť, -í, -ia dok. (čo)

1. rečovými orgánmi, hovoridlami vypovedať: v. hlásku, slovo, vetu; S veľkou námahou vyslovil: „Zuzka.“ (Kuk.)

2. vyjadriť, dať najavo slovami: v. sústrasť, vďaku, uznanie, poľutovanie, radosť, súhlas, úctu, želanie, názor, mienku; v. dôveru;

3. ohlásiť, vyhlásiť: v. rozsudok (Bod.); v. ortieľ (Fel.);

nedok. vyslovovať, -uje, -ujú

|| vysloviť sa (okom, o čom) povedať svoju mienku, názor o niekom al. niečom, vyjadriť sa, zaujať stanovisko k dakomu, k dačomu. Gréta sa vyslovila, že pôjde za ošetrovateľku. (Tim.) Vyslovila sa o vás veľmi pochvalne. (Gráf) Prosím prítomných, aby sa o veci vyslovili. (Urb.);

nedok. vyslovovať sa

vysloviť dk čo
1. artikuláciou, hlasom podať, vypovedať: potwrczugem we wssem geho (listu) znienie w punktich, w klausulich y w artykulych tak, yako by tuto slowo wod slowa wypsano a wyslowieno bylo (BUDÍN 1481 SČL); spoluzněgjcý gestlitera, která bez pomocy samozněgjcé zretedlně nemůže wyslowená býti (GT 1780)
2. vyjadriť slovami, vypovedať: o, slowa hodné, aby se witreli, zmazali a nikdj wislowene aby nebyli (SK 1697); snad rozhňewass tess y teho, za koho odpowiss, když to za ňeho, čo ňechtel powedať, wislowiss (GV 1755); wyslow oné slowa Dawidowa (MPS 1777); jaké obidva srdca hnúťí trpili, lépej pochopiť nežli visloviť múže (BR 1785)
F. nemožno ani jazykom v., ani srdcom pochopiť presahuje to vyjadrenie ľudskými zmyslami: to ge twug dum, twa palota a co u tim dome on na twe obwesseleni zhotowil, sa ani gazil wislowit, ani srdce pochopit nemože (SJ 1770)
3. vyhlásiť, ohlásiť: moczy listu tohoto wyslowugi a wyslowil sem wedle wymienky a artykuli wssech, yakoz se swrchu pisse plnu dobru wuoli dawagicze (P. BYSTRICA 1484 SČL); prynuceny sem mu chudobu a nedostatok wislowity (LIPTOV 1760); (Boh) kdiž wyslowj tento ortel wečného zatraceňá, hned zem z hróznym hrmotem zatopi bezbóžnych (BlR 18. st); vyslovovať ndk
1. k 1: articulo: slowa dobre wyslowugem, mlúwjm (KS 1763); Graeci haec magis exprimunt: Rzecy to zrozumitedlnegi wyslowugj (LD 18. st); zdáliž hlas slow obweseluge ussj twé, ktery sotwa uplne slowa wyslowuge z wypadlyma zubami?; Gertrudis gedny každé slowa pozórne wyslowowati se usylowala (BlR 18. st)
2. k 2: peroro: reč dokonáwám, wyslowugem (KS 1763); zustal kresťanem a wssade wyslowuwal tuto zazračnu wěc (WP 1768); pronuncio: wyslowugem (AP 1769); kdiž se modljss, hotowu wždicky meg wulu pozorowati na ty weci, které wyslowugess (BlR 18. st)
3. k 3: moczy listu tohoto wyslowugi a wyslowil sem wedle wymienky a artykuli wssech, yakoz se swrchu pisse plnu dobru wuoli dawagicze (P. BYSTRICA 1484 SČL); clarigo: wógnu aneb pokog wyslowugem, ohlassugem (KS 1763)
4. pomenúvať menom, nazývať: denomino: menugem, wyslowugem, méno dáwám (KS 1763); vysloviť sa dk povedať svoju mienku, vyjadriť sa:
F. nemožno sa vyjadriť ani ľudským, ani anjelským jazykom slovami sa to nedá povedať: o, lasko nesmirna, ktera ani lidskim, ani angelskim gazikom vislovit sa nemože, žaden rozum pohopit nemože (SJ 18. st); vyslovovať sa ndk nazývať sa, menovať sa: prwnj slowo mne gménuge, druhé mne vkazuge, prwnjm se wyslowugi a dryhým prokazugi (FP 1744); wssecky weci, které dobré a užitečné sú, bárz s prostyma a z neučenyma slowmi sa wyslowugú (BlR 18. st)


vyslovovať, vyslovovať sa p. vysloviť

Zvukové nahrávky niektorých slov

vysloviť: →speex →vorbis
jeho druhovia a vyslovil ses compagnons et exprimait
keď som vyslovil meno quand j'ai prononcé le nom
keď som vyslovil tieto quand j'ai prononcé ces
ktorý sa opovážil vysloviť qui avait osé formuler
počul vysloviť svoje meno entendant prononcer son nom
počul vysloviť toto meno entendait prononcer ce nom
som dnes večer vyslovil ce soir j'ai prononcé
takto vysloviť svoje meno son nom ainsi prononcé
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu