rodina ž.
1. základná spoločenská jednotka, kt. tvoria rodičia a deti: Dorobili zme si na poli, čo zme potrebuvali na zimu jezď z rodinou (Antol BŠ); To ďieučä kceu̯ Ondrej, ľen mu to jeho roďina ňekcela dovoľiť (Žaškov DK); Boli mnohé rodzini, čo biédačeli, ani chleba nemali, ani roboti nebolo (Beluša ILA); Jako še mo tvoja rodžina? (Klokočov ČAD); Ket scete miet pokoj v rodziňe, zavrite obiedve svokri do skriňe a nepuscite ich, enem na veliké svátki (Stupava BRA); Z rodičma sem dlho bívala, teda aj tri rodzini bívali v jednej bitnosci (Modra); Oňi maľi taki pec široki, a na tim pecu cala rodzina ľežela (Klčov LVO); Trebalo mi hodovadz rodzinu (Vranov); Tote dvacedz roje, dvacec pňaki, uživia fajňe jednu taku trojdzecovu rodzinu (Radvanovce GIR)
L. Svetá roďina (Kvačany LM) - náb. sv. Jozef a Matka Božia s malým Ježišom
F. hlava rodzini (Lúčky MCH) - otec; prvňí je vojna v rodziňe, potom je v dzedziňe a potom je f krajiňe (Kuklov MAL) - konflikt treba riešiť v zárodku
2. rodom alebo sobášom zviazané príbuzenstvo, príbuzní: Ke_cä räfalo, prišieu pomuocť, kto muohou̯, dakedi aj šetka roďina (Žaškov DK); A var sťe roďina do Pietke? (Sedl. Dubová DK); Bráňiľi im za̋ť sa, ľebo si boľi roďina, ich pramamki boľi sestreňice (Podbiel TRS); Ešťe aj po roďiňe roznosili obare za ďeakej zásluhe (Čelovce MK); Na veseľí hospodár je z rodzini a hospodárí s picím aj z jedzeňím (Súľov BYT); Na karmine bili zejítí rodzina, pomáhači (Štefanov SEN); Ke_ca gdo žení, na dvojno je, v jedném dome má nevesta a v jedném dome má ženích svoju rodzinu (Slov. Grob MOD); Braldijan hodzi ľem po svojej rodziňe, no bralta hodzi po obidvoch stranoch (Spiš. Tomášovce SNV); Našo ľudze, moja rodzina, me zapredaľi do vojni ľem pre peňeži i majeteg a teraz me pre peňeži daľi i do prava (Kalša KOŠ); Ta mňe jedno, či rodzina, či ňerodzina, vi ropce rodziňe zadarmo, aľe tovariša zaplace! (Zámutov VRN)
L. predná rodina (Pruské PCH), popredná roďina (Fačkov ŽIL), bliska rodina (Banské VRN), bľiša rodzina (Rankovce KOŠ), najbľiša rodzina (Buglovce LVO) - najbližšie príbuzenstvo; okoľitá roďina (Prenčov BŠ), pozdaleká rodzina (Zeleneč TRN), dalšá rodzina (Beluša ILA) - širšie príbuzenstvo; prišol z nami do rodzini (Hubošovce SAB) - stal sa nepokrvným príbuzným; zme do roďini (Ostrá Lúka ZVO), je do naz rodzina (Studenec LVO) - sme príbuzní
F. rodzina po maceri (Studenec LVO) - rodinná vetva z matkinej strany, po praslici; ponúka sa do roďini (Rim. Píla RS) - povrávka, keď niekto niekomu stúpi na nohu; roďina pámboh a príťel miašok (Revúca) - v rodine sa peniaze za prácu nedávajú; rodzini pol dzedzini (Markušovce SNV), teľo rodzini jag verbini (Sobrance) - o širokom a početnom rodinnom príbuzenstve; už hu ani za rodinu nebereme (Val. Belá PDZ) - je z ďalekej príbuzenskej vetvy; rodzina po Adamovi (Brestovany TRN), roďina po Adamovi a Eve (Rim. Píla RS), rodzina jako po ploťe trňina (Bošáca TRČ), van je s každim rodina (Kopráš REV) - bez príbuzenského zväzku, nijaká rodina; mi dvá zme rodzina, jako? No fčera náš kohút vašu kuru spojmal (Papradno PB); mi zme rodzina, ľebo moja mac a tvoja mac, to sú dve macere (Papradno PB) - žart. nie sme v príbuzenstve; dobrí súsed lepší jak rodzina (M. Leváre MAL) - susedské vzťahy sa hodnotia pozitívne al. povyšujú sa nad príbuzenské
3. pôvod spoločenský, krajový, národný ap.: Nechceli o tej cárskej rodine ani počut (Likavka RUŽ); Hrnce meďenie a tie kotle cínuvali pre tú grósku roďinu (Žarnovica NB); Já sem rolníckej rodzini (Čáry SEN); Mojo prarodiče, stari ocove mojej maceri, to šicko pochadzalo zoz jalčofskej rodzini, s ťesarskej (Brezina TRB); Šag ja a ti zme z jednej rodzini (Spiš. Štvrtok LVO)
4. včel. čeľaď v úli, včely s jednou matkou, včelstvo: Stalo sa mi ňešťesťia, dostau̯ som chorobu hňiloplot, mau̯ som už len ďeveď roďín (Kvačany LM); Vikopaľi jamu, na dreuko daľi hanšľok, to zapáľiľi, slamenák položiľi na jamku a celú roďinu podusiľi (Hont. Tesáre KRU); V jaseňi sa zakŕmä cukrom, na jednu roďinu ďesať kilou sa dáva (Turč. Ďur MAR); Je silná roďina, ďe je stará kráľouná (Kozárovce ZM); Takto pred dvoma rokí já son zobral od dvoh rodín pres šedesát kilóv madu (Trenč. Závada TRČ); Vaččinu si na zimu poňehali len dvanáz roďín, ďesaď-dvanázď vidusili anšlógom (Súlovce TOP); Osadzev som len jennú rodzinu (Trakovice HLO); U Kopčanoch tiž učiteľ pčolki trimal, mal tricecpejdz rodzini (Trhovište MCH); fčelná roďina (Laskomerské BB)
L. su̯aba rodzina (Východná LM) - málopočetné včelstvo; silná rodzina (Trakovice HLO), mocna rodzina (Vyš. Hrušov HUM) - početné, odolné včelstvo so starou kráľovnou
5. skupina zvieracích jedincov s mláďatami: Tu sa hrnú na takú poľa̋nočku dve roďini (Dlhá n. Or. DK) rodinný príd. k 1 - 3: Meňej sa mu uroďilo, prišľi daňe a fšeľijakie roďinie vídauke (Hont. Tesáre KRU); Ňesmela chibaťi aňi na jednej roďinej slávnosťi (Prenčov BŠ); Na tom cintoríňe to mala bid roďinná kripta, tam boli šecci hájňici, pravda (Hor. Obdokovce TOP); rodinné donki (Rybany BÁN)
L. roďiná škola (Žarnovica NB), roďinná škola (Návojovce TOP) - vyučujúca dievčatá, ako viesť domácnosť, šiť ap. rodinne prísl. k 1: Von šag je rodinne založení (Val. Belá PDZ) rodinka ž. zdrob. expr. k 1, 2, 4: Tag isňe aj na kršťeňia, tan sa roďinka bľišia povolala (Devičie KRU); Bívaľi aj takie roďinke, čo ňeveďeľi o mese (Dobrá Niva ZVO); Tom Brne rodinkú aj žel spolu pekno (Trenč. Závada TRČ); Bívaľi sme tam ozaj šeci tí občaňia dohromadi jag jedna roďinka, a naraz zme sa moseľi tag na troje rostrhať (Lieskovec ILA); Ňemal mi aňi šatki, aňi ňičoho, a s tohom živel totu rodzinku, macer a toti štvero dzeci (Vysoká n. Uh. VK); Aľe mur i tag zašahnol totu moju rodzinku - miad po žemi ceknul a uľ zirzon bul na ščambi rostreskani (Rozhanovce KOŠ)
rodinný p. rodina