Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

palica -e -líc ž.

1. dlhší, rovný a tenký kus dreva (opracovaný použ. na podopieranie, pri hre ap.): odrezať si lieskovú, dubovú p-u; vychádzková p.; hokejová p. hokejka; lyžiarske p-e; biskupská, maršalská p. odznaky hodnosti, moci; chodiť o p-i

2. (za feud.) výkon trestu údermi palicou: dostať 25 p-íc

● → vyjsť na žobrácku p-u, → lámať nad niekým p-u; p. má dva konce následky konania sa môžu obrátiť proti zámeru pôvodcu;

palicový príd.;

palička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1: expr. nohy ako p-y tenké

2. čo je podobné malej palici: bubenícke p-y; čipkárske p-y;

paličkový príd.: p-é písmo verzálka písaná rukou

palica -ce palíc ž.

palica -ce palíc ž. 1. ▶ dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný, slúžiaci obyč. na nejaký účel: pastierska p.; p. na zaháňanie dobytka; nahrubo otesaná p.; palice do fazule na ťahanie popínavých rastlín; koniec, hrot palice; odrezať palicu; zlomiť palicu ↗ i fraz.; zahnať sa palicou; udrieť, zbiť niekoho palicou; udierať palicou o zem; Matej vyberie miesto pri plote z lieskových palíc, odhŕňa sneh, najprv čakanom a potom nohou. [V. Šikula] □ pútnická palica atribút mnohých svätých v ich výtvarnom zobrazení ako symbol ochrany pred zlými duchmi
2. ▶ (zdravotná) pomôcka s rukoväťou a hrotom vyrábaná z rôznych materiálov, používaná pri chôdzi, palička: vychádzková drevená, hliníková p.; skladacia p. pre nevidiacich; stojí, opierajúc sa o stareckú palicu; po úraze chodí o palici; Starý otec nikdy nekríval. A nikdy nechodil bez palice. [D. Dušek] □ biela palica signalizačná a orientačná pomôcka, ktorú používajú nevidiaci pri chôdzi
3. často ako súčasť lexikalizovaných spojení ▶ dlhší umelecky opracovaný predmet ako odznak najvyššej moci al. hodnosti v istej hierarchii: biskupská palica a) bohato zdobená, navrchu obyč. zahnutá palica, ktorú používa biskup a je symbolom jeho moci a poslania, berla b) (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) bohoslužobný predmet, ktorý môže používať výlučne biskup al. predstavený monastiera; richtárska palica (v minulosti) symbol úradnej moci richtára, feruľa; maršalská palica odznak hodnosti maršala ↗ i parem.
4. ▶ jednotlivá al. párová pomôcka používaná pri rôznych športoch: golfová p.; bejzbalová, softbalová p. pálka; šermiarska p. baton; biliardová p. tágo; lyžiarske palice; turistické, trekingové palice; výroba bojových palíc; používať špeciálne palice na severskú chôdzu; Hráč [golfu] má svojho caddyho – nosiča palíc. [Pt 1998]; Prvýkrát skúšame chôdzu s teleskopickými palicami. Osvedčujú sa, hlavne teraz, keď sú chodníky mokré. [Cs 2005]
5. hovor. ▶ tyč, na ktorú je nasadený nejaký pracovný nástroj al. na ktorej je upevnené nejaké zariadenie, slúžiaca na držanie niečoho, manipuláciu s niečím: drevená p. so závitom na viaceré typy metiel a mopov; používať selfie palicu pri fotografovaní samého seba al. skupiny ľudí mobilným telefónom, smartfónom, ktorý je upevnený na tyči, aby sa rozšíril uhol po­hľadu
6. ▶ (v minulosti) prudký zásah dlhším tenkým kusom dreva; telesný trest vykonávaný bitím, palicovaním, úder: dostať, vyslúžiť si dvadsaťpäť palíc; červené pruhy, pásy na tele po palici; A tam [na dereši] mu vyťal päťadvadsať mastných palíc. [Ľ. Zelienka]; Mali rozkaz ho ubiť! Nikto nemôže prežiť päťdesiat palíc. [P. Karvaš]
7. obyč. pl. palice hovor. ▶ interpunkčné znamienko v podobe zvislej rovnej čiarky: dať text, informáciu do palíc; skontrolovať údaje v paliciach
◘ fraz. byť/vyzerať ako palica [do fazule] byť veľmi chudý; chodiť o žobráckej palici a) nemať potrebné prostriedky na živobytie, žobrať b) ponížene prosiť; lámať/zlomiť nad niekým, nad niečím palicu strácať, stratiť nádej, vieru v nápravu niekoho, niečoho, odsudzovať, odsúdiť niekoho, niečo; ostať o žobráckej palici ocitnúť sa v hmotnej núdzi; priviesť niekoho na žobrácku palicu pripraviť o majetok niekoho, ožobráčiť ho; to je tvrdá palica toho ťažko o niečom presvedčíš; vyjsť na žobrácku palicu prísť o všetok majetok, o všetky (hmotné) prostriedky
◘ parem. každý/dobrý vojak má/nesie v batohu/torbe maršalskú palicu každý môže dosiahnuť úspech, kariéru, spoločenské postavenie; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod; [každá] palica má dva konce následky nášho konania môžu byť napokon iné, ako sme predpokladali, môžu sa obrátiť proti nám; pánboh/Pán Boh má palicu na každú opicu každá ľudská svojvoľnosť sa raz skončí a páchateľ zla príde vlastným pričinením do nešťastia
▷ zdrob. ↗ palička

palica dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný a používaný na podopieranie, pri hre, športe a pod.: opierať sa o palicu; lyžiarske palice • krivuľa • expr. bakuľa (hrubšia, obyč. zakrivená palica): pastierska bakuľa • expr.: čugaňa • chabina: zahnať sa na psa čugaňou, dostať chabinou po chrbte • kyjak • kyj (hrubá, na jednom konci rozšírená palica): ovaliť niekoho kyjakom • trstenica (pružná palica, pôvodne z istého druhu palmy): dostať trstenicou • štiep • štiap (dlhá palica, obyč. na obíjanie orechov) • hovor. papek (neopracovaná palica): udrieť niekoho papekom • nár. patyk: oháňať sa patykom • nár. sukovica (hrčovitá palica): tresol sukovicou na dvere • zastar. feruľa (palica na trestanie)

p. aj kyjak

palica, -e, -líc ž.

1. dlhší kus rovného, tenšieho dreva; kus tenšieho, rovného, dookrúhla vypracovaného dreva s rukoväťou, slúžiaci na podopieranie pri chôdzi: udrieť, pretiahnuť niekoho p-ou; opierať sa o p-u, chodiť o p-i; zastar. richtárska p. odznak richtárskej moci; biskupská p. odznak biskupskej moci, berla; šport. lyžiarske p-e slúžia na odrážanie pri lyžovaní; hokejová p. hokejka;

pren. expr. hlava: to je tvrdá p. hlavatý, neústupný človek, tvrdohlavec

● vyjsť na žobrácku p-u prísť na mizinu; zlomiť nad niekým p-u odsúdiť ho; Palica má dva konce, bije ona koho chce (prísl.) následky nesprávneho, zlého činu sa môžu obrátiť proti pôvodcovi. Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde (prísl.) keď niekto niekomu chce škodiť, príčinu si ľahko vymyslí.

2. hist. úder palicou: dostal 20 palíc;

palicový príd.: p. dáždnik pánsky, ktorý možno upraviť na palicu; šport. p-á technika umenie narábať hokejkou;

palička¹, -y, -čiek ž. zdrob.

1. menšia drevená palica;

2. predmet majúci podobu malej palice; čipkárske p-y nástroj na výrobu čipiek; trepol paličkami na bubon (Jil.); hovor. expr. nohy ako p-y tenké

● vychudnúť na p-u (Jes.) veľmi;

paličkový príd.: p-é písmo písané v podobe tlačených písmen; p. steh (pri vyšívaní) ktorým sa vytvára tenká čiara

palica ž.
1. csl dlhší kus rovného, tenšieho (neopracovaného) dreva: To ťi je ňie paľica, aľe taká tíka žeľezná (Ďanová MAR); Chiťila na ňeho palicu a sťela ho biť (Návojovce TOP); V leťe sa narezali palice (V. Maňa VRB); Tú palicu polámem na tebe (Slavošovce ROŽ); Zebrali si tri palice pot pazuchu (Velčice TRČ); Potom aj štúrali do vodi palicámi (Mnešice NMV); Ket nebilo ináč, už zal bárjakú palicu a višlahal ho (Mokrý Háj SKA); S paľicu jih dohaňal po zahradze (Dl. Lúka BAR); Mi chodzeľi kradnuc hrach a Joska s paľicu za nami (Sokoľ KOŠ)
F. visokí jak palica (Mokrý Háj SKA) - veľmi vysoký; rád ho jako pes palicu (Bošáca TRČ) - nemá ho rád; virosnul jak cigan paľica (Dl. Lúka BAR) - do veľkej výšky; makové koláče jak palice (Doľany MOD) - dlhé, rovné; palica mala robotu (Poniky BB, Lukáčovce HLO) - trestalo sa bitkou; chto sa sce bit, lachko palicu nájďe (Bošáca TRČ), do sce psa bit, palicu si nande (Skalica) - dôvod pre bitku sa ľahko nájde; ti si teda palica! (Kuchyňa MAL) - tvrdohlavý človek
2. csl dlhší kus zakriveného tenšieho dreva, upravený a slúžiaci ako znak funkcie al. stavu (napr. na podopieranie pri chôdzi): Jennu nohu má kraččú, bes palice ňechoďí (Návojovce TOP); Ešče bóv mladí a už mosev chodzit o palici (Šípkové PIE); Už idze pop s paľicu, s krivuľu chodzil (Brezina TRB)
L. kostrbatá palica (Čachtice NMV) - na mliaždenie hrozna v kadi; družbofská palica (Kunov SEN) - ako znak družbu; vartášska paľica (Dol. Lehota DK), juháska palica (V. Maňa VRB) - ako znak pastierskeho gazdu al. strážcu
F. len tak - tak že ňevišov na žobráckú palicu (V. Maňa VRB), vinšól na žobráckú palicu (Chyžné REV), višóv na žebráckú palicu (Lukáčovce HLO) - vyšiel na mizinu
3. časť poľnej prenosnej kolísky (z troch tyčiek a plachty): Tri takie paľice hore zva̋zanie motúzom sä to rozložilo a na prosietku bola priva̋zaná sená plachta aľebo i rosieuka (Žaškov DK); Ftoďi zme maľi koľíske, to sa tri paľice a tam e taká plachta (Dobrá Niva ZVO); Postav paľice, dáme malú spac! (Papradno PB)
4. časť zariadenia na navíjanie, snovanie priadze: Boli snuvallá, také šťiri palice (V. Maňa VRB); Tam sú také štiri paľice a piatá je v prostretku, čo sa to na niej točí, nuž zme si nasnovaľi, koľko chceľi (Podmanín PB)
5. časť zariadenia na miešanie lekváru pri varení: Za tú palicu sa to točí kou̯em dokou̯a (Hlboké SEN); Do kotla še nasipu očisceni šľivki, položi še kelep, naňho pridze paľica, s chtoru še kelep kruci (Brezina TRB)
6. hrubá byľ niektorých rastlín (slnečnice, kukurice, maku ap.): Palice ze sunečníka spálíme (Vaďovce MYJ); Teda mi zme neošupuvali žitniščo, hodzilo sa to kravám, to obežrali, palice sa vibrali a bolo (Hrnčiarovce n. Par. TRN); slnečňíková palica (Nitr. Hrádok NZ)
7. hist. úder palicou za trest: Olejkár dostau̯ dvacet palic (Záh. Bystrica BRA); paličisko ž. zvel. expr. k 1: Paličisko ruke a jak kmáše, tak kmáše po slifkách (Dol. Súča TRČ)

palica ž
1. dlhší kus rovného dreva obyč. opracovaný, používaný na podopieranie, pri hre ap.: magjcimu git na wandry sskorne prisluchagj a palica neb palicka, z kteru by se podpyeral (KoB 1666); reticulum: palica, co loptu zarazegy (HD 1706-07); bednarom za palitcze do rebrikuow na seno d 10 (ŽILINA 1722) šteble; palicza trstyena nebossczika pana z gombom, tak tez y ze spodkom strybernim 1 (BECKOV 1729); pan Tomka Janoss dne a času hore doloženem pre porubania nohi natolko w sweg sile a chuozi mdli a newladni bil, že sotwa bez palice aneb y o palici mohol chodit (BYSTRIČKA 1731)
L. volgiolum: hrudu tregná palica, wálec; trinodis: trogklincowá palica trojzubec (KS 1763)
F. odosielať s p-ou posielať preč ako žobráka: protiwnjcy ze služby ge skladali, statky odbyrali, in exilium s palicy odsylali (SP 1696)
2. nástroj, predmet na bitie: o ranach a byti palicami. Pakli by geden paliczemi bity na chrbetie, at ty rany budu czrne a modre (ŽK 1473); potom gu strčil, až padla na zem a tu gi palicu dwakrat vderil (SKALICA 1617); gestli kdo czo zaslužj, na tele s palicamj, s kladou anebo s trlicou nech trestan bude (ĎARMOTY 1742)
F. koho chtejí dobyti, lechce palici nacházegú (SiN 1678) kto chce inému ublížiť, príčinu si nájde; snad sy smutny, že bezbožny Pilat nad tebu palicu zlomy (CS 18. st) odsúdi ťa na smrť
3. predmet symbolizujúci moc, hodnosť, spoločenské zaradenie: a odtel tež bohatel, že kedy ffojta sa prominaly, y gedneho y druheho klamal, podarunky bral a ktery mu nezaplatil, tomu richtarsku paliczu strčzel (JASENICA 1704); dávanj však običejné svadebnj aneb hoffmistrovské paljcy jednu do konce vynechati se musy (B. BYSTRICA 1723 E); classicum: prorokugjcych kňezúw krywé palice (KS 1763) berly; a ponevač kopanice a výrobky jak v Terchove, tak jinde jedni maju a druzi nie a zakupni richtare velike grunty majice palice nosa a žadne foršponty nedavaju; zakupni richtarie maju dovoleno palice nosit, i foršponty nedavat (LYSICA 1775 LP)
4. úder palicou (s vyjadrením počtu): pansky roskaz wičzinil, že ho byl trymy palycyamy dal bity (J. LEHOTA 1594); že zbožy bral, za pokutu palycz sto podstupil (P. ĽUPČA 1691); prwnykrat nech mu dagu desat lopat aneb palicz pred richtarom (TRENČÍN 1713); nech hned pan da mi padesat palicz witiat (CA 1781); -ový príd k 1: clavivula: palicowá kúlka (KS 1763); k 2: fustuarium: kygowé, paljcowé mjsto (KS 1763); -ička dem k 2: czimbalistowy za paličky d 15 (s. l. 1656); typha: palička palachowa (NP 17. st); y nato swu paliczku, s kteru se podpiral Aegidig, uderil w zem (Káz 18. st); k 2: chtel sem ho paliczku uderit, on mne paliczu z ruku widrel a uderil mne dwakrát (NIŽNÁ 1635); Pawel geho lahodnu paliczku raz po hlawe ugyeril (ŠÍPKOVÉ 1747); gazda dobil božedrewjnowou paličzkou (Miša) (BLATNICA 1757); k 3: pater procurator wlasnu richtarsku paliczku potom richtara dwakrat uderil (TRENČÍN 1693)