kľačať -í -ia nedok. byť v polohe na kolenách: k. z trestu; k. pred niekým na kolenách i fraz. ponížene prosiť; k. niekomu pri nohách i fraz. prejavovať obdiv, oddanosť
kľačať -čí -čia kľač! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok.
kľačať -čí -čia kľač! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok. ▶ byť v polohe na kolenách; takto prejavovať pokoru pri modlitbe; (prv o deťoch) byť takto potrestaný za neposlušnosť: k. na zemi, na dlažbe; k. pred oltárom, pod krížom; kľačiac sa kajal; v prítmí kostola zbadal kľačiacu postavu; k. pred niekým na kolenách ↗ i fraz.; k. na polienku, v kúte; Mama krčí staré noviny, zhrbená kľačí pri peci, fúka do pahreby, chce zakúriť. [V. Šikulová] ◘ fraz. kľačať niekomu pri nohách prejavovať obdiv, oddanosť; kľačať pred niekým na kolenách pokorne, ponížene prosiť niekoho o niečo ▷ opak. kľačiavať -va -vajú -val
kľačať, -í, -ia nedok. spočívať kolenami na zemi, spočívať na kolenách: k. na zemi, k. pri modlitbe; k. na polienku, k. v kúte trest za neposlušnosť; pren. k. na kolenách pred niekým ponížiť sa al. byť ponížený, pokorený pred niekým, úpenlivo prosiť niekoho; pren. Pokorne kľačia chalupy nad riekou (Janč.) sú učupené;
opak. kľačiavať, -a, -ajú;
dok. kľaknúť (si)
kľačať nedok. csl spočívať kolenami na zemi: Na lavom koleňe som klačau̯ a čakau̯ som (Kľak NB); Ke_dzme zešli dole, Bori néni v maštale uš klečali (Bernolákovo BRA); A ona kleči pod živim plotom a hutori (Kokšov-Bakša KOŠ)
kľačať [kľa-, kle-] ndk spočívať kolenami na zemi: stogiczy neb klečicý powecz (BK 1581); klačice čitagj (WO 1670); podle oltara klačel (RW 1702); pred bratry ma klečati (PrV 1767)