Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

jemný príd.

1. kt. je z malých, drobných čiastočiek, op. hrubý: j. piesok, j. prach, j-á múka

2. sotva badateľný, vnímateľný: j. vetrík ľahký; j-é chvenie slabé; j-é vrásky

3. mäkký na hmat, hebký, op. hrubý: j-á látka, j-á pleť, j-é ruky

4. veľmi dobrej akosti, veľmi kvalitný: j-é cigarety, víno, pečivo

5. lahodne, príjemne pôsobiaci na zmysly: j-á vôňa, farba, j. hlas

6. presne rozoznávajúci podrobnosti; prispôsobený, upravený na presné rozlišovanie: j. čuch, sluch, j. pozorovací talent, j-é váhy

7. citlivý, jemnocitný, mierny; spôsobný, taktný, op. hrubý: j. muž, j-é správanie, spôsoby, j-á narážka;

na jemno → najemno;

jemne prísl.: j. rozptýlený prach; j. orosená tráva; j. sa niečoho dotknúť; j. sa správať;

jemnosť -i ž.;

jemnôstka -y -tok ž. expr. jemná vec, jemnosť

jemný -ná -né 2. st. -nejší príd.

jemný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ skladajúci sa z malých čiastočiek; op. hrubý: j. prášok, piesok, štrk; jemná hlina; vysypať formu jemnou strúhankou; j. dážď; jemné kvapôčky rosy; Generál mlčky prežúval, labužnícky vyškraboval jemnú kašičku. [M. Zelinka] □ polygr. stredne jemný papier s menším obsahom dreviny (polodrevitý)
2. ▶ ktorý je na povrchu hladký, mäkký, hebký, nie drsný: j. hodváb, mušelín; jemná pleť; jemné vlasy; kefa s jemnými štetinkami; jemné ruky a) hladké a mäkké b) so štíhlymi prstami; Bosé nohy kládol opatrne do slnkom vyhriateho prachu, hebkého ako najjemnejší mach. [J. Balco]
3. ▶ ktorý má malú intenzitu, mieru vlastnosti: j. rumenec; jemné vrásky na tvári; j. detský hlások; j. cinkot skla; j. vánok; jemná vrstvička snehu; jemné pastelové odtiene; jemná irónia; jemné mrazenie z nového poznania; Snažila sa postihnúť aj najjemnejšie záchvevy citu. [Pc 1998]
4. ▶ ktorý má veľmi dobrú akosť, ktorý je lahôdkou, delikátny: j. koňak, tabak; jemné víno; jemné pečivo; Tri žemle s maslom a maškrtou jemu celkom nedostupnou - s jemnou, ružovou, voňavou šunkou. [J. Blažková]
5. ▶ ktorý má veľmi dobrú kvalitu, jemne vypracovaný, vyberaný: j. porcelán; j. šperk; jemná koža, kožušina; jemná voňavka; jemné sklo; používala vreckovky z jemnej čipkoviny
6. ▶ pôsobiaci lahodne, príjemne pre zmysly: j. hlas; jemná melódia; jemná vôňa ovocia
7. ▶ dobre rozoznávajúci podrobnosti; založený na veľmi podrobnom poznaní a rozlišovaní javov; syn. citlivý: j. čuch, sluch; jemné prsty hudobníka; j. rozdiel takmer nebadateľný; jemné právnické finesy; jemné významové nuansy; jemné váhy, prístroje; jemná mechanika presná; j. mechanik odborník na prácu s presnými prístrojmi; jemná motorika koordinovaná činnosť drobných svalov, napr. pri písaní, kreslení □ fot. jemné rozlíšenie dobré rozoznanie detailov na fotografii
8. ▶ vyznačujúci sa citlivým, vľúdnym správaním, ušľachtilý, jemnocitný; ktorý je v počínaní uhladený, slušný, taktný; svedčiaci o tom: j. človek; jemná žena, dáma; j. pohľad, úsmev; jemná výčitka; mať j. cit pre mieru; mať jemné spôsoby; Mala v sebe čosi jemné, panské, kultivované. [J. Lenčo]; Prichádza Naďka, jemné dievča, ktorej krásu umocňuje dievčenská hrdosť, dnes taká vzácna. [M. Danieliszová-Jesenická]
◘ fraz. jemný ako hodváb/zamat veľmi jemný

delikátny 1. veľmi dobrej akosti; svedčiaci o tom • vyberaný • jemný: delikátne, vyberané jedlá; delikátna, jemná chuť • lahodný • lahôdkový • delikatesný • pochúťkový • dezertný (ktorý je lahôdkou): lahodné francúzske vína; lahôdkové, delikatesné syry; pochúťková, dezertná čokoláda • prvotriedny • kvalitný • akostný: prvotriedne, kvalitné, akostné potraviny

p. aj jemný 2, 6

2. p. vyberaný 1, 2, jemný 3. p. chúlostivý 3

kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlie • prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovníci • hodnotný • cenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáška • dobrý • solídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkon • ušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľ • delikátny • jemný • hovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tuky • značkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnový • fajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obed • plnohodnotný • zastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rast • kniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielo • hovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovice • žírny: kvalitná, žírna pôda

láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup

mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš • poddajný • ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov • formovateľný • tvárny: formovateľná, tvárna hlina • vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto • jemný • hebký • hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky • sypký • kyprý • ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda • riedky • kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký • hebučký • hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný • lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka • jemný • tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny • pružný • plynulý • harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém • oblý • nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre • hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek • citlivý • dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena • súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy • poddajný • povoľný • ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu • prístupný • zhovievavý • blahosklonný • znášanlivý • tolerantný • kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik • nežný • milý • láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie

presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladný • dôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôsledný • spoľahlivý • hovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovník • kniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

2. bezchybne fungujúci • bezchybný • dokonalý: presný, bezchybný, dokonalý stroj • kniž. precízny: precízny mechanizmus • spoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinky • jemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladný • kniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácu • dokonalý • perfektný: presná, dokonalá, perfektná muška • pedantský • pedantný • puntičkársky • punktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robota • bezchybný • správny • dobrý • náležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledok • expr. stopercentný

4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalý • úplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otca • výstižný • priliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenie • verný: verné zobrazenie • doslovný • expr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasný • konkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údaje • striktný • prísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenie • odb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy

slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

stolový ktorý je dobrej akosti, ktorý je vhodný na jedenie • akostný • výberový (obyč. o ovocí): stolové, akostné, výberové hrozno • dezertný • jemný: dezertné, jemné vína • jedlý: stolový, jedlý olej

porov. aj delikátny

vyberaný 1. starostlivo volený; dbajúci na vysokú úroveň • jemný • vybraný: má vyberané, jemné, vybrané spôsoby • distingvovaný: distingvovaný prejav • uhladený • spôsobný (vyberaný v prejave): uhladený človek • elitný: elitná spoločnosť • delikátny • hovor., obyč. iron.: nóbl • salónny (spoločensky vycibrený): delikátne, nóbl, salónne správanie • aristokratický (akým sa vyznačujú aristokrati): mať aristokratické spôsoby • vznešený • hovor. lepší (spoločensky vyššie postavený) • expr. panský: vznešené panstvo; dievča z lepšej, panskej rodiny • hovor.: fajnový • fajný: fajnový pán

2. ktorý vo veľkej miere oplýva dobrými vlastnosťami, schopnosťami a pod. • jemný • vybraný • delikátny • prvotriedny • akostný • kvalitný: vyb(e)rané, jemné, delikátne vína; prvotriedny, akostný, kvalitný materiál • znamenitý • vynikajúci • výborný • skvelý: dnes som mal znamenitý, vynikajúci, výborný, skvelý obed • vycibrený: vycibrený vkus • kabinetný: kabinetná ukážka komorného spevu • prvý (ktorý je na najvyššej úrovni): vozeň prvej triedy • hovor.: fajnový • fajný: fajnová vôňa • kniž. zastar. exkvizitný

p. aj výborný

jemný príd.

1. pozostávajúci z malých čiastočiek al. rozdelený na malé čiastočky, veľmi drobný (op. hrubý): j. piesok, prach, j-á hlina; j. dážď, j-á rosa; j-é sito;

2. sotva badateľný; veľmi slabý, veľmi tenký, veľmi ľahký, ľahučký: j-é vrásky, ryhy; j. vetrík, j. šum, j. hlások; j-é ostrie; j. závoj; j. dotyk, j-é chvenie, j-é zaklopanie;

3. mäkký na hmat, hebký, hladký, nie drsný: j. hodváb, j-á látka, vlna, j-á pleť, j-é ruky, vlasy;

4. veľmi dobrej akosti, kvalitný, hodnotný: j. porcelán, j-á keramika, j-á múka, j-é cigarety, j-é sklo, j-é víno; j-é pečivo lepšie druhy; tech. j-á mechanika výroba presných fyzikálnych a iných prístrojov al. strojov;

5. lahodne, príjemne pôsobiaci na zmysly: j-á farba, červeň, j-á zeleň lúk; j. hlas, j-á hudba, j-á vôňa;

6. rozoznávajúci podrobnosti, bystrý: j. hmat, sluch; mať j. pozorovací talent, j. cit pre niečo;

7. citlivý, nežný, vľúdny, ušľachtilý, jemnocitný; uhladený, slušný, spôsobný, taktný: j. človek, j-á deva; j-é správanie sa, j-é spôsoby; j. pokyn, j-á narážka na niečo;

jemne prísl.

1. nadrobno: j. zomletá káva;

2. slabučko, nežne, šetrne: j. sa dotknúť, zaklopať, upozorniť;

jemnosť, -ti ž.

jemný príd. nov. nie drsný: jemna plachta (Kokšov-Bakša KOŠ); jemni pilňik (Sobrance)

jemný príd (o ľuďoch) vycibrený: capax: gemný, schopný (WU 1750); (Mária) bystrého wtipu byla a gemnýho (ŽS 1764); -osť ž vycibrenosť: schopnost neb jemnost k liternjmu vmenj (StN 1786)