bezmocný príd.
1. nemajúci dosť sily, bezvládny, nemohúci: b-é dieťa; ležal b.
2. nemajúci možnosť konať; svedčiaci o tom: vláda bola b-á; b. hnev
3. neschopný zabrániť niečomu: proti pohrome boli ľudia b-í;
bezmocne prísl.: b. čakať, ležať;
bezmocnosť -i ž.
bezmocne 2. st. -nejšie prísl.
bezmocne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ bez (fyzickej) sily; syn. bezvládne, nemohúcne: b. ležať; Jeho telo bezmocne padalo z rozbitých dverí do prázdnoty. [NČ 1992]; Morča malo hlavu v zovretí, nohami bezmocne hrabalo vo vzduchu. [InZ 2001] 2. ▶ bez možnosti al. schopnosti konať, zabrániť niečomu; syn. nemohúcne, bezradne: b. sa prizerať; b. čakať, stáť; Urazila sa, bránila, ale teraz iba bezmocne plače. [M. Zelinka]; Kedy udrie onen osudový zlomok sekundy, odkedy sa už človek bude len bezmocne dívať na záhubu a zánik. [V. Mináč]
bezmocný príd. nemajúci dosť sily, nevládny, slabý: b. starec, b. plač, b. hnev; b. proti živelnej sile (Urb.);
bezmocne prísl.;
bezmocnosť, -ti ž.