Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
parník -a m. loď na parný pohon: zaoceánsky, riečny p.;
parníček -čka m. zdrob.
parník -ka pl. N -ky m.
parník -ka pl. N -ky m. ▶ väčšia, pomaly plávajúca loď s parným pohonom: riečny, dunajský p.; osobný, výletný p.; vyhliadková plavba na parníku, parníkom; kapitán parníka; cestujúci na palube luxusného parníka; na Dunaji trúbil p. ▷ dopr., stroj. kolesový parník poháňaný kolesom al. kolesami s lopatkami po obvode, hnanými parným strojom ▷ parníček -čka pl. N -čky m. zdrob. i expr.: parníčky na rieke; Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi vysadil ma tamto fučiaci parníček. [Š. Žáry]
parník, -a m. väčšia loď poháňaná parou, paroloď: zaoceánsky p.;
parníček, -čka m. zdrob. expr.
parník m. 1. šar veľký hrniec al. kotol na parenie potravín, parák: Otkedi maju parňik, to vara bandurki na dvore a ňe f chiži (Medzany SAB); Perše medzene rurki, tak parňik a uš śe varila śľiovica (Hendrichovce SAB) 2. malý otvor na vetranie izby, maštale ap., vetrák: Keť som urobiu̯ parník, hňeď osuheľ zmizla (Chlebnice DK); Zapchaj parňig zo slamu, bo budze źimno kravom! (Ďačov SAB) 3. zried. parná lokomotíva: Parňik, co caha vagoni (Sobrance) 4. parená buchta: Ket su parňiki hotovie, śe posipaju s kakavom (Žakarovce GEL)