Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hrtan -a m. anat. horná časť dýchacieho ústroja, kde sa tvorí hlas;

pren. expr. hrdlo, pažerák;

hrtanový príd.

hrtan -na/-nu pl. N -ny m.

hrtan -na pl. N -ny m. 1. anat. ▶ horná časť dýchacieho ústrojenstva spevnená súborom chrupiek, ku ktorým sa pripínajú hlasivky; orgán, v ktorom sa tvorí zvuk pri prechádzaní prúdu vzduchu z pľúc, larynx: sliznica, svalstvo hrtana; liečba, vyšetrenie hrtana; umelá náhrada hrtana; zápal, rakovina hrtana
2. expr. ▶ vnútorná časť krku, hrdlo, pažerák: jedlo mu nechce ísť dolu hrtanom; pren. Zásobovať toľko hrtanov nie je ľahko. [F. Hečko] (hladných) osôb, o ktoré sa treba starať
◘ fraz. prehnať/preliať všetko cez hrtan al. pustiť dolu hrtanom prepiť (celý) svoj majetok; vyschlo mu v hrtane a) je smädný b) má chuť na alkohol
▷ hrtanček -ka pl. N -ky m. zdrob. k 2: h. sa jej stiahol ešte viac a začala sa dusiť

hrtan anat. horná časť dýchacieho ústroja, kde sa tvorí hlas • expr. hrdlo

hrtan, -a m.

1. anat. dýchacia rúra, horná časť dýchacieho traktu;

2. hovor. hrdlo, pažerák: chytiť niekoho za h., pod h. pod hrdlo

● púšťať dolu h-om (o peniazoch a majetku) prepíjať;

hrtanový príd.: h-é choroby, h-á sliznica;

hrtanček, -a m. zdrob.

hrtan m. (hrtáň, hrtán)
1. horná časť dýchacieho traktu, kde sa tvorí hlas: Dusí ma kašel, volačo ma drážďi hrtáňe (Návojovce TOP); Musí sa dať pozor, abi hej (kŕmnej husi) ňezabehlo do hrtana (Ležiachov MAR); hrtáň (Stupava BRA)
2. hltan, hrdlo: Koze sa dostala kozd do hrtána (Vaďovce MYJ)
F. šecko prelál cez hrtán (Bošáca TRČ), jeho hrtáňom préjšou̯ celí majetek (Bánovce n. Bebr.) - všetko prepil; tólko hrtánóv mosí živit (Bošáca TRČ) - o mnohých sa musí starať
3. expr. krk: Za hrtan ho dotasiu̯ (Stožok ZVO); Hrtáň ťi vikrúťím, uviďíš! (Skalica)
F. má pied dzecí na hrtáňi (Brodské SKA) - musí sa starať o päť detí
4. časť rezačky medzi truhlicou a nožmi: hrtan (Žaškov DK)
5. zúžený krytý priechod do pivnice: V hrtáňe do piuňici - to je pre_dverami, tam maľi slamu a na tej spaľi (Hont. Tesáre KRU)
6. povala v stodole: Na hrtaňe bole snope (Hor. Strháre MK)
7. expr. lakomý, úžerný človek: hrtan (Hor. Lehota DK)
8. expr. prezývka krčmára: Zas si bóv u hrtána (Šípkové PIE)

hrtan [h-, ch-; -an, -áň] m
1. horná časť dýchacieho traktu; hrdlo, pažerák: trachea: chrtan (NP 17. st); larynx, chrtán; respiramen: chrtáň (KS 1763); had ma dluhj hrtan (PL 1787);
x. pren lupes z gegich hrtanuw widrel (WS 18. st)
2. otvor, vchod (do pivnice, chodby ap.): dwere slobodne budu az dotad, dokawad sebe na swogeg dgere osobitny hrtan nesprawy (KRUPINA 1745); -ový príd k 1: operculum laryngis: blánka chrtánowá (KS 1763)

chrtan p. hrtan