kosa -y kôs ž. poľnohosp. nástroj na kosenie obilia a krmovín: naostriť k-u
● trafila, padla k. na kameň stretli sa dvaja neústupčiví;
kosička -y -čiek ž.
1. zdrob. ku kosa
2. trojuholníková šatka nosená na pleciach (pôv. ako súčasť kroja);
kosisko2 -a -sísk s., N a A jedn. i ž. zvel.