rovinatý príd. vyznačujúci sa rovným povrchom: r-á krajina, oblasť
rovinatý -tá -té 2. st. -tejší príd.
nížinatý vyznačujúci sa nížinami (op. hornatý, kopcovitý) • rovinatý: nížinatý, rovinatý kraj
rovinatý, rovinný p. rovný 1
rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamy • priamočiary • lineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rez • vzpriamený • vystretý • vypätý • vypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako struna • narovnaný • zarovnaný • usporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný rad • nezvlnený • rovinatý • rovinný • plochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláň • hladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladký • vodorovný: vodorovná strecha domu • expr.: rovnučký • rovnunký • rovnulinký • rovnušký
2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2
rovinatý príd. vyznačujúci sa rovným povrchom, nemajúci vrchy, kopce, rovný (op. hornatý): r. kraj, r. terén, r-á krajina, r-á oblasť; Kone drobným trapom sa uberali rovinatou cestou. (Kuk.)
rovinatý i rovninatý príd. vyznačujúci sa rovným povrchom: Takého rovňinatého kraja ňeňi jako hinten ruskí (Kšinná BÁN); rovinatí kraj (V. Bielice TOP)
rovninatý p. rovinatý