Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prehodiť dok.

1. hodením premiestniť: p. batoh cez plot; p. tašku z jednej ruky do druhej; p. list oknom

2. ľahkým hodením položiť na niečo, cez niečo: p. na seba župan; p. si pušku na plece; p. obrus na stôl; p. pravú nohu cez ľavú

3. obrátiť na druhú stranu: p. obilie, kompost

4. hodením prekonať dĺžku al. výšku niečoho: p. most kameňom; p. súpera o 3 m hodiť o 3 m viac; p. brankára

5. prevrhnúť, prevrátiť: p. vázu

6. hovor. inak nastaviť: p. rýchlosť; p. výhybku

7. vymeniť (význ. 2), zameniť: p. slová vo vete; p. čísla

8. hovor. zbežne, krátko povedať, prehovoriť: p. niekoľko slov

p. niečo cez plece ľahkovážne sa prestať o niečo zaujímať; p. si chuť a) zmeniť jedlo b) zmeniť predmet záľuby;

nedok. k 1 – 7 prehadzovať

// prehodiť sa

1. rýchle sa obrátiť: p. sa na posteli

2. expr. ľahnúť si na chvíľku: p. sa na pohovku

3. rýchlym pohybom sa cez niečo dostať: p. sa cez plot;

nedok. k 1 prehadzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prehodiť ‑í ‑ia dok.; prehodiť sa

prehodiť -dí -dia prehoď! -dil -diac -dený -denie dok.


prehodiť sa -dí sa -dia sa prehoď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa ľahnúť zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúť priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť sa prevaliť sa zvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať si ľažinkať si bucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sa uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť


obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť sa prekotúľať sa prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sa pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa poobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť sa skrútiť sa skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sa postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa premeniť sa otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sa preonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriť prevravieť zavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecť prerieknuť ozvať sa ohlásiť sa vysloviť sa vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviť vypovedaťkniž.: vyriecť vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiť vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviť zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiť vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuť vykríknuť zakričať zavolať zrevať zrúknuť zavrieskať zavrešťať zahučať zajačať zaryčať zahrmieť zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť zasyčať vyšteknúť vybrechnúť zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediť vrknúť zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúť mrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkať pošepkať zašeptať zašepotať zašuškať zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť pošepnúť zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať zašemotiť zahundrať zamrmlať zabrblať zabručať zabľabotať zadudrať zahuhlať zahuhňať zafufnať zachuchmať zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotať zašvitoriť zaševeliť zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť poznamenať podotknúť spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiť nadhodiť zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba vysúkať vyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúť naštrknúť nadškrtnúť podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiť pridať doložiť dodať doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuť vytresnúť vytresknúť vyblafnúť vybafnúť vytrepnúť trepnúť tresnúť tresknúť plesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť vydrisnúťexpr.: vytárať vytrepať vytrieskať vytliapať vybľabotať vykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotať zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúť podotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť sa spomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať sa ohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

p. aj povedať

2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiť zaznamenať zaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovať registrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

4. p. označiť 1


spomenúť stručne, letmo, náhodne povedať čosi o niečom, o čom sa už prv hovorilo, čo sa stalo a pod. • zastar.: spomnúť spomnieť: nič o veci nespomenul, nespomnelzmieniť sa urobiť zmienku: ako som už spomenul, ako som sa už zmienil, doterajšie predpisy prestanú platiť od nového roka; o narodení dieťaťa vôbec neurobil zmienkudotknúť sa (spomenúť medzi rečou): dotkla sa aj háklivej témyhovor. prehodiť (zbežne niečo povedať): prehodil niečo o školepripomenúť napomenúť: rád mi pripomenie moje hriechy z mladosti; napomeň mi ešte ďalšie prípadypospomínať (viac ráz al. o viacerých veciach): v ten večer sme všeličo pospomínalipoznamenať podotknúť (vysloviť obyč. vecnú poznámku): rád by som ešte poznamenal, podotkol, že nám už nezostáva veľa času


vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčarať vyčarovať prečarať prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čarať čarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňať popremieňať pozamieňať pomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v bankezmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť bythovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť číslahovor.: vyčarať vyčarovať začarať začarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračkyhovor.: čarať čarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovaťhovor.: prečarať prečarovať: prečarali si stoličkypremeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobnékniž. substituovať nahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti strojapozamieňať povymieňať pomeniť popremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky


zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiť preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť prepracovať pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiť prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiť prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniť obmeniť modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúť zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniť vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začarať začarovať vyčarať vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniť pozamieňať povymieňať popremieňať (postupne, viacero vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prehodiť, -í, -ia dok.

1. (čo) hodením premiestniť, dať na iné miesto: Ferko premýšľal, či by už nemohol kufor prehodiť na druhé plece. (Letz)

2. (čo) ľahkým hodením položiť na niečo, cez niečo: Sklepník prehodil bielu servítku na stolík. (Jes.) Prehodil si pušku cez plece. (Ondr.) Prehodila na seba zimný kabát. (Vans.) Mišo prehodil si halenu. (Kuk.) Pravú nohu prehodil cez koleno. (Jes.)

3. (čo) obrátiť na druhú stranu; poprehadzovať: p. konope, pšenicu;

4. (čo, koho) hodiť niečo za (nad) istú hranicu, cez niečo, cez niekoho (do diaľky al. do výšky): p. Váh, vežu; p. brankára kopnúť loptu ponad neho;

5. (čo) vhodiť niečo cez nejaký otvor al. voľný priestor: p. loptu košom (pri basketbale);

6. (čo) zmeniť, zameniť, vymeniť: p. čísla; p. slová v nejakom texte; Prehodil kolieska na pluhu. (Jes.); tech. p. rýchlosť, p. páku, p. výhybku; pren. Prehodil reč na školu (Taj.) začal hovoriť o škole

hovor. p. si chuť a) zmeniť jedlo, stravu; b) zmeniť predmet záľuby;

7. hovor. (čo) zbežne niekoľkými slovami niečo povedať, krátko sa o niečom zmeniť: Žena len kde-tu opováži sa prehodiť slovo. (Kuk.) Zajtra bude pekný čas, prehodil ujo. (Mor.);

nedok. k 1-6 prehadzovať, -uje, -ujú

|| prehodiť sa

1. rýchle zmeniť polohu, obrátiť sa: Prehodil sa na posteli. (Min.)

2. hovor. ľahnúť si (obyč. oblečený, na chvíľu), prevaliť sa niekam: Unavená prehodila sa na pohovku. (Greg.)

3. expr. rýchlo cez niečo prejsť, preskočiť, prebehnúť, preletieť: Chlapci prehodili sa ponad kaluže. (Fig.); pren. Opýtaj sa ho, či sa prehodí na našu vieru (Heč.) prejde;

nedok. k 1 prehadzovať sa

prehodiť dok.
1. strsl, zsl hodením premiestniť (často cez al. ponad niečo): Tam tú pujku dolapiu̯, aľe ňije, žebi mi hu bou̯ podau̯, ľen hu prehoďiu̯ ces plot (Lipt. Peter LM); Puojďem za ňevestu do susedou a duchni mi ľen čez múr prehoďia (Dvorníky KRU); Na žabu sa premeňila, v maštali ju prepichli a prehoďili ce_strechu (Kamanová TOP); Seďom razi cez hrivu prehoďeľi (Riečnica KNM); Chitte villi a prehotte žabisko ce_strechu, neh ide, otkel prišla! (Trenč. Závada TRČ); Prehodzila som tú slépku pres plod naspátki susedom (Zvončín TRN)
L. prehodzit slovo z nékím (Suchá n. Par. TRN) - krátko sa porozprávať
F. taká horica, čuo skaluof prehoďíš (Nižná TRS) - malá; s takou halúškou prehoďíž aj dach (Bziny DK) - je príliš veľká; s teho grajcar nevitučeš, ked ho trikrát pre_strechu prehodzíš (Senica) - o veľkom lakomcovi
2. i neos. tlakom, nárazom al. poryvom
a. premiestniť (často cez al. ponad niečo): I tu ma naras prehoďilo z jednej medze na druhú (Pribiš DK)
b. zhodiť, prevaliť, vyvrátiť: Keď ma to prehoďilo horeznački, ňemohou̯ son sa pohnuť, tak son si celkom rátau̯, že mám chrptovú ko_zlomenú (Polerieka MAR); A ten kuoň kopou̯ gazdu, aj ho prehoďiu̯ (Poniky BB); Vieš, aké bolo ftedi vetrisko, som si misľel, že ma s tím naložením vozom prehodzí! (Rajec. Lesná ŽIL); Prasa ich šeckích prehodziu̯o a utéku̯o do humna (Radošovce SKA); Ňekedi mia aj prehodziu̯a tá kráva, ket sa oháňau̯a (Stupava BRA)
F. prehoďilo mu v hlave (Detva ZVO) - stratil rozum, preskočilo mu
3. strsl, zsl hodením, pohodením inak umiestniť, otočiť, prevrátiť; pretrasením rozhodiť: Potom sa to prehoďilo na druhú stranu, aj na tú to ušlapali té koňe, s tím sa té klase polámali a to sa tak pomélňilo (Hul VRB); Zau̯ si papečke, korítko prehoďiu̯ hore dnon a biu̯ ako na bubeň (Ilija BŠ); Gazďiná si prehoďila če_zápesťia hláuku a preťahovala ju če_šťietki, tomu sa vravievalo, že sťahovala konope (Hont. Nemce KRU); Ono už aj kedz bolo seno skoro suché, zešlo sa ho ešče pár rázi prehodzic (Rajec. Lesná ŽIL); Drevennú lopatú som prehodel zbožié na povale, abi netuchlo (Trenč. Závada TRČ); Potom sme tú su̯ámu prehodzili na druhí bok (Kunov SEN)
4. hlboko prekopať (pôdu, obyč. pred výsadbou viniča), zrigolovať: Zen sa prú prehoďí dozď hlboko, abi tá spodňia žltá zem prišla hore a vrchňia čierna zem dole (Dol. Ďur VRB); Spraveu̯ takú ďéru do tej prehoďenej zemi a do ňej sa nasaďeu̯ šťepoví prút (Lapáš NIT); Us_son našla chlapóv zahratku poríluvat, šag bi bolo velice dobre, kebich to mala prehodené (Trenč. Závada TRČ)
5. strsl, zsl ľahkým hodením, švihom prevesiť; (o časti tela) premiestniť: Kožä sa prehoďila ces curkalou a čisťila sa nožom z lojä (Kňažia DK); Chiťín korman, staňem si na pedál, prehoďím nohu a saňňem na sic (Návojovce TOP); Košku prehoďiľi čez drúčik, tanu vlnov a vo koškov (Čelovce MK); Svokra rozgúľaľi dobré cesto, prehodzeľi ces pľece, škubaľi v rukáh a hádzaľi rovno do vodi (Súľov BYT); Nakone_cem pres plech prehodzila obrus (Bernolákovo BRA); Chitev čižmi za štruple, zvázav jíh a prehodev si jích ces pleco (Lipová NZ)
F. prehoďiu̯ si z jedného pľeca na druhuo (Bodorová MAR), prehodev si s pleca na pleco (Lukáčovce HLO) - nerobil si pre to starosti
6. prudkým pohybom prevliecť (člnok s priadzou cez skrížené nite osnovy pri tkaní): Ke_ca prehodí člnok, tkáčka misí zívnud nohamí, pribije bilamí, f torí_he brdo (Val. Dubová DK); Slopňe sa na ponnože, spraví sa taká fuga, podzdziu̯, taďeto sa prehoďí člnek (M. Hradná BÁN); Mala takí člnok, ta_mala na cieuke nakrúťenie, a to prehoďila a zatrepala (Slepčany ZM)
7. spôsobiť, že sa niečo prevalí, prevrátiť, prevrhnúť: Ja som išla ždi opatrňe, ňigďe so_ňeprehoďela vos (Fačkov ŽIL)
8. strsl, zsl nahradiť niečím iným (toho istého druhu), vymeniť: Nu, potom aj slamu s posťeľe prehoďiľi (Žaškov DK); Ke_ca vidá, teda prehoďí priezovisko (Opatovce n. Nitr. PDZ); Prehoďili zme si chuť, navarili zme si zase ráz o_cesta (Návojovce TOP); Scev son semeno prehodzit, a predali mi gebuzinu - šecko dokopi aj ze špinu (Brestovany TRN)
L. prehodzil náturu (Bošáca TRČ) - povahovo sa (veľmi) zmenil
9. vymeniť (o oblečenom al. navlečenom odeve, časti odevu, obliečke a pod.): On si prehodziu̯ šati, abi ho nebiu̯o poznat (V. Leváre MAL)
10. obliecť al. navliecť do iného odevu, časti odevu, obliečky a pod.: Prehoc sa, keť pojďež do mesta! (Pukanec LVI); Doma sa nosila po selláckí, a ked išla volakam, prehodzila sa po pánskí (Dol. Lovčice TRN)
11. preložiť do iného jazyka, pretlmočiť: Ón volačo povedál a tlmadž nám to hned aj prehodzíl (Zeleneč TRN)
12. expr. mať nemanželský pohlavný styk so ženou (obyč. s následkom otehotnenia), prespať: Bolo vidno, že ju gdosi prehoďeu̯ (Kalinovo LUČ)


prehodiť sa dok.
1. čiast. strsl, zsl prudkým pohybom zmeniť svoju polohu (obyč. pri ležaní): Zrazu sa prehoďiu̯ na posťeľi (Ležiachov MAR); Medveď ho spágau̯ na zem a ako mau̯ kabát, ten kabá_ca mu prehoďeu̯ na hlavu (Kľak NB); Prehodziv sa, blcha ho poščípala (Šípkové PIE); Reku stan uš, svitá, ale ón sa len prehodzíl na druhí bog a chrápál dál (Zvončín TRN); Malá má jakísig ňepokojní spánek, zase sa prehoďela (Lapáš NIT)
2. čiast. strsl, zsl prevrhnúť sa, vyvrátiť sa, zvaliť sa: No tag veľa razi sa (unavený) človek cez hrobľu prehoďiu̯ (Hor. Mičiná BB); V momente, ako sa ten voz dvíhau̯, to sa prehoďelo (Tek. Breznica NB); Išiel do hori na drevo z vozom, vo_sa naňho prehodzel, aj ho tam zabil (Okrut PB); Pokerúc sem sa zoheu̯ pro širák, dicki sem sa prehodziu̯ do voza aj ze sicem (Sotina SEN); Nará_sa mi ván tá retáska višmekla a krava sa prehodzila pres to ojo (Ružindol TRN); Ket sa ti vos prehodí, podvihnež ho havárom (Val. Belá PDZ)
F. prehodiu̯ sa jag zajíc (Turá Lúka MYJ) - prudko, rýchlo
3. zried. útočne napadnúť, vrhnúť sa, hodiť sa na niekoho: Desi sa nanho prehodel a zabil ho (Rudník MYJ)
4. strsl, zsl nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť sa: Po veseľí zo dva-tri tížňe bou̯ dobrí, aľe to sä veru po čäse prehoďilo (Párnica DK); Prehoďí sa uš čas, husi sa kúpajú (Košťany n. Tur. MAR); Ale sa to prehodzilo, plné kúti psoti bolo (Bzince p. Jav. NMV); Jeden rog zme sa sceli prehodzid a kúpili zme aj kone (Budmerice MOD); Prehodzila sa mu chut (Trnava)
5. zsl prestať nosiť kroj, prejsť na mestský typ oblečenia: Po fronťe sa začali ďévki prehadzuvať, aj Mariša sa tedi prehoďila (Lapáš NIT); Tá sa nescela prehodzit, ale mala muža ze zemanského rodu, tag mosela nechat kroj (Šenkvice MOD); Prehodzila sa na panu, sellácké šati uš popredala šetkí (Červeník HLO)
6. expr. mať nemanželský pohlavný styk (o žene, obyč. s následkom otehotnenia), prespať sa: Prašina edná, ve_te si sa prehoďela! (Kalinovo LUČ)

prehadzovať2 p. prehodiť


prehodiť dk
1. čo (cez čo) hodiť za istú hranicu, cez niečo, hodením cez niečo premiestniť: tedy Vah tak ssyroko nechodyl yak wčžyl než vsko, že by ho chlapecz mohel byl prehodit (T. TEPLÁ 1634); czelad mnoho hydu p. reqvirensky pobyly ag zahrduseny cez plot prehodyly (BECKOV 1768)
2. čo s čím hodením navrstviť na niečo, obhodiť: aby rog neussel, kdy negprweg na powesnia oreš, wezmi tu zem a prehod (úľ) z tu zemi a neugdut (RG 18. st)
3. čo (o zemi) obrátiť, prvrátiť na druhú stranu, poprevracať: zem opatrne pokopana a prehodena byla (WL 1789)
4. čo časovo posunúť, zmeniť, zameniť: prosime, že by nam ty dni v čas žatvy nevybavene na jiny čas prehoditi Vaša Milost račila (LAZY p. M. 1776 LP); prehadzovať [-d(z)o-] ndk
1. k 1: wolgar (u suseda) na gablon wissedsse, yablka tomu Kowačzowy prehazowal (D. KALNÍK 1729); superjicio: prehazugem (KS 1763);
x. pren (Adelson) prehacugjc mnoho w swe misly wimisleti nic nemoha, naostatek toto za neglepssi byti uznal (NHi 1791) rozvažujúc
2. k 3: reverso: prewracám, sem y tam prehazugem, prewalugem (KS 1763); (šafrán) sussj sa w tuonj w suchem miste a často se prehadzuge (NN 18. st)
F. ssesty (syn) gesste gest pri purodu a slowa tato gako kostky prehazuge (SP 1696) ľahko rozpráva
3. čím pohybovať, potriasať, mykať niečím: whlednime do chramu božjho a uwidjme, kterák nektery neslussne sedj, rukamy, nohamy y všeckým telem sem y tam prehazugj (SK 1697); prehodiť sa dk za čo hodiť sa (rýchlo) cez niečo, za niečo: kdyby se (svedok) byl neodkotulal a potom za muryk se neprehodil (zabili by ho) (TURIEC 1764); prehadzovať sa ndk hádzať sa, zmietať sa, obracať sa: zďe pod pecu nekterý ležal, jenž sa z boka na bok prehazuval a i na bruch i na žalúdek žaluval (BR 1785)

prehoďiť_1 prehoďiť prehoďiť_2 prehoďiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

prehodiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu