fašiangy m. pomn. i fašianok m. (fašengi, fašank) csl obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy: Na fašange sú zábavi (Tek. Trsťany LVI); Volakedi najveselšie sviatki boli fašangi (Vráble); Po tích Troch králoh biu̯ zas fašanek (Hlboké SEN); Ve fašank sa najviec ludzí žeňí a vidává (Kúty SKA); Na fašengi to fše už bila muzika (Dl. Lúka BAR); Na fašengi fše bula muzika dva abo tri dňi (Rankovce KOŠ) L. ostatňe fašengi (Torysa SAB) - tri posledné dni pred Popolcovou stredou F. mať fašängi (Brusník REV) - zabávať sa; na fašangi vískal, f póste brucho scískal (Bošáca TRČ) - hladoval; fašiangový príd.: fašangová ňeďela (Návojovce TOP); fašánková muzika (Kostolné MYJ); fašánkoví den (Kostolné MYJ)