začať -čne -čnú dok.
1. uskutočniť začiatok (význ. 2), op. skončiť: z. utekať, rozmýšľať, z. chudnúť; z-lo svitať; z. prácu pustiť sa, dať sa, načať; z. so stavbou
2. rozhovoriť sa, prehovoriť: z. hlbokým hlasom
3. iba v spoj. začať ako + podst. m. zaradiť sa v prvom zamestnaní: z. ako úradník
● z. od → Adama; z. od → abecedy; z. s → holými rukami; z. z iného konca zmeniť činnosť;
nedok. začínať -a;
začínajúc predl. s I, začínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: z. pondelkom poskytujeme služby; prišli deti z. od najmenších až po najväčšie
// začať sa mať začiatok (význ. 1, 2), op. skončiť sa: z-l sa ohňostroj, tanec; z-la sa jar nastala;
nedok. začínať sa: schôdzka sa z-a o druhej; tam ďalej sa už z-a les
// začať si hovor.
1. expr. nadviazať dôvernú známosť: z. si so susedkou
2. pustiť sa do sporu: nez-ni si s ním, je silnejší;
nedok. začínať si