Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mrak -u m.

1. mračno, chmára: čierny m., nebo zatiahnuté m-mi; bolo pod m-om zamračené;

pren. po čele mu preletel m. zachmúril sa

2. čo pripomína mrak: m. dymu

3. zried. súmrak, mrk: vracať sa domov na m-u;

mráčik -a/-čka m. zdrob. k 1, 2: nikde ani m-a;

pren. m. nevôle

mrak -ku pl. N -ky m.

mrak -ku pl. N -ky m. 1. ▶ útvar z vodnej pary al. ľadových kryštálikov vo vyšších vrstvách atmosféry s charakteristickým tmavým sfarbením, dažďový oblak, chmára; syn. mračno: čierny, ťažký búrkový m.; hrubá vrstva mrakov; obloha zatiahnutá mrakmi; kopia sa, sťahujú sa mraky ↗ i fraz.; spoza mraku vykukol mesiac; nad mestom visia husté, olovené mraky; Pri plavbe na šírom mori sa zrazu objavil, ako už toľko ráz, priamo nad loďami temný, zlovestný mrak. [V. Zamarovský] mrak veštiaci nebezpečenstvo búrky □ je pod mrakom obloha je pokrytá oblakmi, je zamračené
2. ▶ veľké nahromadené množstvo drobných čiastočiek niečoho vznášajúcich sa vo vzduchu, oblak; syn. mračno: obrovský m. dymu; m. jedovatého plynu; mraky výparov; pre m. sopečného popola uzavreli vzdušný priestor; život nám strpčujú mraky komárov
◘ fraz. mraky sa sťahujú nad niekým, nad niečím okolo niekoho, niečoho sa zhromažďujú hrozby, niekomu, niečomu hrozí nebezpečenstvo; z tohto mraku nezaprší nebude z toho nič, to sa nepodarí, neuskutoční
▷ mráčik -čika/-čka pl. N -čiky/-čky m. zdrob. i expr.: obloha bez jediného mráčika; slnko pomaly zapadá, mráčky zmizli; pren. Nad dedinou visel temný mráčik nešťastia, ktoré mohlo kedykoľvek zabúchať na dvere hrozivou päsťou. [P. Andruška] hrozba

hrozba 1. výstražné napomínanie • vyhrážka: nebáť sa hrozieb, vyhrážok; donucovanie hrozbami, vyhrážkami • kniž. zried.: záhroz • záhroza (Hviezdoslav)

2. blízkosť nebezpečenstva: hrozba hladu • expr.: strašidlo • strašiak: strašidlo, strašiak komunizmu • kniž. chmúra • chmára • mrak • mračno: rozohnať chmúry, chmáry, mraky, mračná nad krajinou

kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku

mrak 1. p. oblak 1, 2 2. p. súmrak

oblak 1. pary tvoriace v ovzduší súvislý celok • mrak • mračno (obyč. tmavý, ťažký oblak): nad mestom visia nízke oblaky, mračná; búrkový oblak, mrak • chmára (obyč. dažďový oblak): chmáry na obzore • expr. kúrňava: ženie sa snehová kúrňava

2. zhluk čiastočiek vo vzduchu pripomínajúci oblak • mrak • mračno: oblaky, mračná dymu • kúdol • kúr: zvírený kúdol, kúr prachu • expr.: kúrňava • kundol: zdvihla sa kúrňava piesku • roj (o hmyze): roje, oblaky komárov • zried. záhal (Figuli)

súmrak rozhranie medzi dňom a nocou: na krajinu padá súmrak • mrk: prišiel na mrku • mrkanie: večerné mrkanie • zried. mrak: vracať sa na mraku domov • zmrkanie: pracovať do zmrkania • zried. zmrk (Podjavorinská) • zmrknutie (Urban) • poet. zorenie: večerné zorenie (Figuli)

mrak, -u m.

1. veľký oblak, obyč. tmavý, z ktorého možno očakávať zrážky al. búrky, mračno, chmára: ťažké, čierne, olovené m-y tmavosivej farby; búrkový m.; m-y sa ženú, trhajú; obloha je zatiahnutá m-mi; neos. je pod m-om je zamračené;

pren. o prejavoch nevôle, nepríjemných pocitov, myšlienok, hnevu ap., odzrkadľujúcich sa na ľudskej tvári: m. obavy, nevôle; čelom, tvárou mu preletel m., m. mu sadol na čelo, na tvár, tvár sa mu zatiahla m-om, čelo sa mu zatiahlo m-om zamračil sa

● je ako m. o nahnevanom, zachmúrenom človekovi; z toho m-u nebude dážď neuskutoční sa to;

2. súmrak, mrkanie, mrk: za m-u, na m-u; až do m-u; už je m., padá m. nastáva večer; od svitu do m-u od rána do večera;

3. neprehľadné množstvo niečoho, čo sa obyč. vnáša v povetrí, mrákava: m. prachu, dymu;

mráčik, -a/-čka i mráčok, -čka m. zdrob.: na nebi nie je ani m-a, nikde ani m-a obloha je jasná, je slnečno; deň bol bez m-a bolo jasno, slnečno

mráčik, mráčok p. mrak

mrak m.
1. čiast. strsl a zsl mračno, chmára: Mraki idú, bude padač (Kameňany REV); Ňebo sa zaťáhlo mrakmi, do rána príďe dášť (Kšinná BÁN)
L. bolo pod mrakom (Ležiachov MAR) - bolo zamračené; mraki sa zbiehaju (Socovce MAR) - mračí sa
2. čiast. jstrsl súmrak, mrkanie, mrk: Už bou̯ mrak, koť prišla (Kociha RS); Nu son čakau̯ po_tín sňahom, aš keď bou̯ dobre mrak, poton som hlavu dau̯ von (Kľak NB)
L. na mraku (Ľuboreč LUČ) - za súmraku; mráčik i mráčok m. zdrob. expr. k 1: Ani mráčeg nie je (Likavka RUŽ); mráčik (Hor. Lehota DK)

mrak m súmrak, mrkanie, mrk:
F. od svitana do mraku (UHROVEC 1776 LP) od skorého rána do večera