Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

var -u m. pohyb tekutiny vyvolaný varením, varenie: uviesť vodu do v-u; nechať (kávu) prejsť v-om nechať zovrieť; fyz. teplota v-u;

pren. kniž. intenzívna činnosť: myšlienkový v.

● byť vo v-e rozohňovať sa; dostať niekoho do v-u podráždiť; rozohniť

var varu L vare m.

var. ‹l› odb. skr. pre varietu (lat. varietas), odrodu, uvádzaná za druhovým menom

činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosť • práca • robota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov roboty • zamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanie • prax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska prax • aktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivita • dielo: pokračovať v diele • kniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var

2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod stroja • beh: zabezpečiť beh podniku • prevádzka: uviesť elektráreň do prevádzky • práca: práca nôh • funkcia: dobrá funkcia obličiek • pohyb: uviesť motor do pohybu

horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosť • páľava: letná horúčava, horúčosť, páľava • spara • sparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracuje • expr. páľa: na poludnie bola veľká páľa • suchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnka • úpal: letný úpal • úžeh (Plávka) • znoj (Hviezdoslav) • zried. zápara (Čajak) • expr. zried. zvara (Žáry) • subšt. hic

2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťou • expr.: vara • var: obliala ma vara, obišiel ju var • expr. oheň

možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať

2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra

nadšenie sústredený záujem vyvolaný vnútorným stotožnením sa s nejakou myšlienkou • nadšenosť: príbeh nám vyrozprával s nadšením, s nadšenosťou • zaujatie • elán • oduševnenie • oduševnenosť: robiť niečo s veľkým zaujatím, elánom, oduševnením • nadchnutie • nadchnutosť: nadchnutie, nadchnutosť ducha • horlivosť: jeho horlivosť v práci bola známa • zápal • zapálenie • zapálenosť: umelecký zápal, umelecké zapálenie • entuziazmus: tvorivý entuziazmus • idealizmus: mladí sú naplnení idealizmom • vehemencia: obhajovať niečo s nečakanou vehemenciou • verva: pustiť sa s vervou do práce • vytrženie • extáza (mimoriadne nadšenie): stav vytrženia, náboženská extáza • exaltácia (veľké nadšenie) • fanatizmus (náruživé, obyč. netolerantné nadšenie): športový fanatizmus • expr. uveličenie: je vo veľkom uveličení (Tatarka) • kniž.: zanietenie • zanietenosť: besedovať so zanietením, so zanietenosťou • expr. miazga: cítil, ako sa doňho vlieva nová miazga • kniž.: vzlet • vznet (tvorivé nadšenie): básnický vzlet, vznety mladosti (Kukučín) • kniž. var

pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba

2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo

vari 1. uvádza otázku s odtienkom prekvapenia, pochybnosti • var, pís. i var' • variže: Vari, variže sa ho bojíš? • azda • hádam: Azda, hádam mu nechceš pomôcť? • či • čo: Či sa na mňa hneváš? Nepočuješ? Čo si ohluchol?

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete s odtienkom pravdepodobnosti • var, pís. i var' • možno • azda • hádam: správa sa vari, var, možno až príliš suverénne; azda, hádam sa dočkáme aj lepších čias • asi • pravdepodobne: rodičom asi, pravdepodobne on najviacej pomohol • tuším • nebodaj: kašeľ tuším, nebodaj už ustúpil • menej vhodné snáď • zastar. čajsi

3. p. prípadne 2

var¹ 1. p. činnosť 1 2. p. horúčava 2

var² p. vari 1, 2, možno 2, pravdepodobne 1

vara, -y, zried. i var³, -e ž. i. var³, -u p. -e m. expr. horúčosť, spara, horúci pot ap.: Oblievala ma vara a na čelo mi vyrazil studený pot. (Mor.) Vara mi šla na čelo. (Taj.) Mara nevydržala, bežala. Var ju chytala idúcu po zamrznutej ceste. (Taj.) Cítila, že ju var obišiel. (Kuk.) Tu ho prešlo horúcim varom, keď pomyslel, že ho ani nebozkala. (Jégé)

vari i var², pís. i var’ časť.

1. vyjadruje neistotu, možnosť; možno, azda, hádam, snáď: teraz vari prvý raz vidím otca smiať sa. (Al.) Ja som tam už nebola vari päť rokov. (Urb.) Milá je tá pieseň — ani var milšej niet. (Horal) Čo sa var’ nazdávaš, že si tu budem pupok opekať? (Chrob.);

v opytovacích vetách i variže: Variže tá má driek hrubý? (Taj.) Variže ju už aj v službe mali tak radi? (Taj.)

2. v spojení s pripúšťacou spojkou čo zosilňuje prípustku: On sa poddá všetkému, a čo by vari orať šli na ňom. (Taj.)

var² i var’ p. vari

var m množstvo uvarené naraz, várka: Vašeg Milosti snamo zinim, ted posilam zase geden var piva, ale s malim osohom (H. ŠTUBŇA 1572); skrz piwowarčuw takto gest dokonano, aby každy piwowarčy od každeho waru pul zlateho platil (ŠTÍTNIK 1610); aby se každy trety den war pywa zwaril (BYTČA 1657); aby od každeho varu, počitujice od svateho Michala po 48 penezi dolu kladli (TISOVEC 1691); widal waruw piwa sweho na podanstwo okolko desat waruw pres rok (JASENICA 1704); za ten obchod ma od mestečka z každeho waru geden sudek piwa (S. ĽUPČA 1707); geden war na probu waril, (pivovarník) welmi specialne piwo nawaril (LUČIVNÁ 1751)

var p. vari

vari, var čast vyj. neistotu, možnosť, možno, hádam: w tom tenže valach takoweho barana, ktereho swedek maczal, z ruku mu witrhol mluwicze z hnewom; ey wed som ho wari neukradol (S. PRAVNO 1742)

varský p. var