graca -ce -cí ž.
graca -ce -cí ž. ⟨nem.⟩ 1. region. ▶ široká, obyč. hranatá motyka používaná na okopávanie: okopávať zemiaky gracou 2. ban. ▶ motyka na škrabanie rudy do korýtok pri ručnom nakladaní rúbaniny: Prichodí mu [mínerovi] kľačať, prevracať sa horeznak, odhriebať zem čakanom, gracou a neraz veru i skobou. [D. Tatarka] ▷ gracka -ky -ciek ž. zdrob.: Podišiel ku kôlni a spomedzi náradia vytiahol gracku. [P. Karvaš]
graca, -e, -í ž. kraj. druh veľkej, širokej motyky;
gracka, -y, -ciek ž. zdrob.
graca1 ž. (gráca, greca) 1. strsl, jzsl druh širšej motyky: Graca je inakšia ako motika, je hranatá (Prievidza); Ohŕňaňie zemiakou sa najľepšie robí gracou (Sučany MAR); Najlepší nástroj na okopávaňia viňici je graca (Pukanec LVI); Kováši la̋li aj gräce, motiki (Ratková REV); Vezmem si grecu, bo pajdemo okopívat (Rochovce ROŽ); Z gracu sa škrábav aj okopávav vinohrat (Rumanová HLO); Graca je motika hranatá, okopávali s tín krumple, kukuricu a také veci (Radošina NIT); Na takú robotu je najlepšá graca (Šurany NZ); Nakuj mi trochu gracu, iden do krumplóf! (Biely Kostol TRN); graca (Koniarovce TOP, Dražovce NIT); gráca (Rákoš REV) F. náz rozdvojí len graca a moťika (St. Hory BB) - smrť, hrob 2. náradie cestárov podobné širšej klčovnici: Kolajkári mali grace - to bolo jako klčovnica, len širšá, s tím pucuvav járek vella cesti, ked bóv zanesení, s tín stesávav boki (Radošina NIT) 3. kovové náradie podobné ohreblu s rúčkou a. mur. na ručné miešanie malty, vápna ap.: graca (Slov. Ľupča BB, Trstín TRN, Brodské SKA) b. ban. na zhŕňanie horniny, skália, zeminy al. hnoja ap.: Korítko sa plnilo gracou (Ban. Štiavnica); Pratadž zhrabau̯ gracou otkopaní fuorod do korítka (Ban. Hodruša BŠ); graca (Sokolče LM, V. Bielice TOP) 4. súčiastky rozličných nástrojov a. železné nákončie drúčika postrkujúceho drevo na vodnej píle: graca (Lipt. Lúžna RUŽ) b. časť pluhu: graca (Paludza LM)
graca2 ž. hrča, tvrdá uzlovina v dreve: Ked bolo na dreve mnoho grací, taško sa kálalo (Šípkové PIE)
greca p. graca
graca [gra-, gre-, kra-] ž nem veľká, široká motyka, klčovnica: wanny, motiky, grece, rozny (L. ŠTIAVNICA 1552 GB); muošte gyty z motykami, z rilamy a z graczamy (VÍGĽAŠ 1592); hrable zelesne, kracza, kotlyk (BYTČA 1606); gracza železna (DUBNICA n. V. 1720); -ka dem: ryle zelezne try a grackj dwe (DVOREC 1772)
kraca p. graca