Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

surový príd.

1. jestvujúci v prír. stave, ešte nespracovaný, neupravovaný: s-á koža, nafta, s. hodváb; s-é mäso; s-á strava neupravovaná varením, pečením ap.

2. (obyč. o dreve) nevysušený, čerstvý: s-é drevo, dosky

3. ukrutný, krutý, neľútostný, tvrdý, brutálny: s. bitkár, s-é zaobchádzanie

4. hrubo neslušný, grobiansky: s-é žarty, nadávky

5. sychravý, drsný: s-á zima, s. vietor;

za surova, na surovo príslov. výrazy: jesť zeleninu za s., upraviť zeleninu na s.;

surovo prísl. k 3 – 5 i vetná prísl. k 5: s. sa biť; s. žartovať; vonku je s.;

surovosť -i ž.

1. iba jedn. k surový

2. surový čin: dopúšťať sa s-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
surový; surovo prísl.; surovosť ‑i ‑í ž.

surový -vá -vé 2. st. -vejší príd.

-ový/222864±14 1.16: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 25250±5 nový/6767 futbalový/1100 hotový/933 športový/830 hokejový/724 filmový/664 svetový/498 tlačový/370 surový/338 marketingový/305 vojnový/287 bronzový/244 spolkový/240 (1110/11950)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutý nemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutný surový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitný kamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsný hrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudský nehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadný nešetrný nevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranský katanskýpren. expr.: gestapácky hyenízastar. hyenský


bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutý tvrdý surovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberaný nešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistický sebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

p. aj bezcitný


hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánsky hrubizný hrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurový bezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitný nešetrný nevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušný netaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresaný neotesaný neokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholský kočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovaný primitívny barbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárny ordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavý klzkýhovor. expr.: šťavnatý mastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


krutý 1. ktorý nemá cit, súcit, zľutovanie; svedčiaci o tom • bezcitný ukrutný: bol krutým, bezcitným, ukrutným človekom; vykonať krutý, ukrutný činnemilosrdný neľudský (ktorému chýba milosrdenstvo, ľudskosť): nemilosrdné, neľudské zaobchádzanieneúprosný neľútostnýkniž. ľúty: neúprosný, neľútostný otec; neúprosná, neľútostná smrť; ľúty nepriateľtuhý tvrdýexpr. urputnýpren. expr. bratovražedný: zahynul v tuhom, tvrdom, bratovražednom, urputnom bojibezohľadný surový drastickýexpr. zverskýpren. expr.: esesácky gestapácky: bezohľadný postup; surové, drastické metódy vyšetrovania; zverské, esesácke vyčíňanietyranský despotický krutovládny hrôzovládny (šíriaci strach, hrôzu; vynucujúci si tým poslušnosť): tyranský, despotický vládca; krutovládny, hrôzovládny systémdrakonickýzried. drakónsky (podľa starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické zásahy, zákonykrvilačný (túžiaci po krvi, zabíjaní): nebol to človek, ale krvilačný netvorpejor. katanskýkniž. sverepýpren.: katovský herodesovský

2. p. tuhý 3, veľký 1


nemilosrdný ktorý nemá milosrdenstvo, súcit, zľutovanie či pochopenie; svedčiaci o tom (op. milosrdný, súcitný, láskavý) • krutý ukrutnýmenej časté nesúcitný: nemilosrdný, krutý, nesúcitný vládca; musel podstúpiť nemilosrdné, ukrutné mučenieneúprosný neľútostnýexpr. urputnýkniž. ľúty (nešetriaci nič a nikoho): jeho dielo podrobili neúprosnej, neľútostnej kritike; zviesť spolu neúprosný, urputný, ľúty bojbezcitný (op. citlivý) • tvrdý (op. mäkký): vie byť nemilosrdný, bezcitný k slabším; život je nám bezcitným, tvrdým sudcomsurový bezohľadnýkniž. kamenný (bez zmilovania): bol vystavený surovému, bezohľadnému zaobchádzaniu; máš nemilosrdné, kamenné srdceneoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): otec zostal k synovi neoblomnýostrý strohý prísny príkry (bez zľutovania; op. mierny, jemný): nemilosrdný, ostrý, prísny trest; strohé, príkre odsúdenie cudzích názorov


surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravený neuvarený nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý drsný hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudský nehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostný bezohľadný nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastický krutý ukrutný tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálny brachiálny násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitný chladnokrvný krvilačný sadistickýexpr.: beštiálny zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapácky esesácky hyení hyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátny rabiátsky

3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4


tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajný húževnatý tuhý pevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skalasuchý starý (o chlebe, pečive) • stvrdnutý zrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidleodb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatinapritvrdý

2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienkyostrý: tvrdé, ostré črty tvárestrohý prísny: strohý, prísny hlas, pohľad

3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomný nepoddajnýpren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdceostrý príkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkrastrohý prísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slováneúprosný: neúprosný trestsparťanský: sparťanská výchovahrubý drsný bezcitný bezohľadný krutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanieukrutný nemilosrdný neľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitkysurový drastický brutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrokpritvrdý (príliš tvrdý)

4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3


zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, činneľudský brutálny surový barbarský: brutálne, surové zaobchádzaniekrvilačný sadistickýpren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenieexpr.: zvlčený zvlčilý zvrhlý zvierací: zvlčený, zvrhlý zločinodporný hnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vraždapríšerný ohavný obludný: príšerná, obludná pomstahrub. zhovädilý: zhovädilý človek

2. p. hrozný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

surový príd.

1. určený na ďalšie spracovanie, existujúci v nespracovanom stave, nespracovaný: s. materiál, s. cukor, s-á koža, s-é vlákno, s. olej, s-á nafta, s. benzín, s-á ruda, s-é železo, s-á oceľ, s-á liatina, s. hodváb, s. lieh, s-á vlna; s-é tehly nevypálené; s-á guma; pren. kniž. s-á forma (obyč. umeleckého diela) bez štýlovej vycibrenosti; s-é hlasy (spevákov) nevycvičené, neškolené;

2. nevarený, nepečený, varením al. pečením neupravovaný, existujúci v prírodnom stave: s-á strava, potrava, s-é plody, s-é ovocie, s-é vajce; s-á šunka, s. zemiak, s-é mlieko, s-é mäso, s-á kapusta; jesť, požívať niečo v s-om stave; tech. s-á voda neupravená na pitnú al. úžitkovú;

3. (obyč. o dreve) mokrý, nevyschnutý, nevysušený, svieži, čerstvý (op. suchý): s-é drevo, s-é dosky; s-á prsť (Švant.); Na nešťastie boli liesky surové. (Vans.) Pri bútľavom topoli stoja surové drúčiky osiky. (Gab.) So suchým i surové [drevo] zhorí. (Kuk.)

4. expr. bezcitný, bezohľadný, hrubý, brutálny, neľútostný: s. človek; Často ma suroví námorníci zbili do krvi. (Fr. Kráľ); s-é zaobchádzanie, počínanie, s-á sila; s-á vojna, s. úder; s-é násilenstvo (Hurb.); s-é pustošenie; Chce podať. zmýšľanie ľudí surového veku. (Vlč.) Zvážila surovou mysľou všetky výhody, ktoré jej poskytovalo manželstvo s bohatým a hlúpym mužom. (Chorv.); pren expr.: s-é srdce, s-á cudzota; s. výraz tváre (Hor.); s-é päste, s-á ruka tvrdý, nemilosrdný človek; pren. bás. Surovou váhou kapitálu gram ľudskej slzy nepohne. (Rúf.)

5. neslušný, hrubý, grobiansky, nemiestny; neokrôchaný: s. žart, vtip, s-á nadávka, s-á reč, s. smiech, s-é slová; s. hlas, s-é preklínanie; Mohla by si odložiť ten surový tón. (Tim.) Ošklivil sa mu ten surový dedinský a malomestský život, kde ľudia ničím iným zabaviť sa neznajú ako pijatikami, plesom, zlorečením, klebetami, bitkami. (Záb.)

6. drsný, veľmi studený a vlhký, sychravý, s ťažkými, zlými prírodnými podmienkami; nepríjemný: s-á príroda, s. vietor, s. chlad, s-á zima; Aký je to život na surových horách! (Krčm.); pren. bás. Chlad na mňa zavanie ako severu dych mrazný, surový. (Hviezd.); pren. s-á skutočnosť, s-á pravda bez príkras, taká, aká je;

za surova: jesť niečo za s.;

na surovo: Zemiaky na surovo požíval. (Hruš.);

surovo, star. i surove prísl. k 4-6: s. ublížiť niekomu, s. zaobchádzať s niekým; Dotackal sa k richtárovi a zdrapil ho surovo za kabát. (Zgur.); hľadieť s. na niekoho al. na niečo, zahrešiť, zakliať s., okríknuť niekoho s., nadať niekomu s., správať sa s., osopiť sa s. na niekoho; Surovo, spurno ju odbavil. (Kuk.) Tak hlúpo a surove sa zachovala. (Záb.);

surovosť, -ti ž.

1. bezohľadnosť, krutosť, bezcitnosť: Mňa panská surovosť šliape tvrdou pätou. (Sládk.) Ľud sa začal otriasať proti násiliu a surovosti. (Ondr.) Samé neprávosti, surovosti, utiskovanie, šliapanie zákonov. (Lask.)

2. hrubosť, grobianstvo: Keď sa ho niečo spýtali, odpovedal so surovosťou. (Jégé)

surový, čes syrový2 príd
1. určený na ďalšie spracovanie, existujúci v nespracovanom stave, nespracovaný, hrubý: obuw pak (z) zhoreleho a suroweho remenia ussita, ma se každemu ssewczowy wzity (CA 1666); lazur nyektery gest syrowy yako ruda (HL 17. st); na zrtkach desky gedlowe na kterych platno surowe položene (DUBNICA n. V. 1720); kdyby mňa (Samsona) zwázali sedmerýma prowazmi žilowatýma gestli nesuchýma, y gesste surowýma, nemohel bych sa brániti gako ginssy lidé (KB 1757); vellus vel corium durum: surowá koža, newyrobená koža (KS 1763)
L. s. tehla nepálená tehla: item tamze suroweg welkeg tehly circiter 1000 (M. S. JÁN 1687); s. hlina nevypálená hlina: hlina když gest surowa a mokra lechce gakykoliw obraz prigima (MC 18. st)
2. jestvujúci v prírodnom stave, varením, pečením al. sušením neupravovaný: surowe maslo dluho czerstwe zachowati, treba maslo do satkij tenkey zawinuty (MT 17. st); prodano gest p. Lukašowi Luboweckemu 1 mettr yablek sirowich (SKALICA 1632 E); homophagia: gjdlo syrowého pokrmu (KS 1763); polnj žeruchu surowu gak rano y na pol dnj pri gedle nech užjwa, welmi ge užitečna (SG 1777); muže se y semeno na prach stlučeno do suroweho wagca wsipatj, potom upeczi a zesti (RN 17.-18. st)
3. (obyč. o dreve) nevyschnutý, nevysušený, svieži, čerstvý: každi sedlak ma ostawiti tu, kde se mu rozkaže drw suchich sahu gednu, drw surowich sahu (BUDATÍN 1629); Wlčkow chotar z strany wichodni začina se od Beskida a tahne odtud prosto na wrch na geden buk surowi wirubany (ORAVA 1677 DSJ); stipula viridis: surowé stjblo obilné; cortex crudus: surowá, zelená kúra ňečeho (KS 1763); žadne brewna w celych kusach budto suche anebo surowe nikomu nebude sloboda nikomu a nikam datj (PAČA 1771 E)
4. nezrelý, nedozretý: crudus: surowy, nezrály, nedozrály, trpky, twrdy (KS 1763)
5. nevľúdny, neláskavý, drsný, tvrdý, krutý: immitis: netichy, nekrótky, ukrútny, surowy; acris: óstry, bystry, surowy (KS 1763)
6. neslušný, grobiansky, hrubý, nevychovaný, neokrôchaný: rvdis: nemrawný, surowý, nespůsobný (CL 1777); rudis: nemrawny, surowy, nespusobny, prost, tup (ML 1779); slúbíla som twému otcowí, rekla surowím hlasom, dáwať ťebe radu (DS 1795)
7. (o žalúdku) pokazený, neschopný stráviť potravu, prejedený: (:žaludek:) surowý sobe gidlo oškliwý (KoA 17. st)
8. bez úžitku, neúrodný: žadna diwa, to gest surowa zem na wrch sa newibrala (WL 1789)
L. s. katolík ľahostajný, nevšímavý, zlý: gak mnoho studenich, surowich, galowich katolikuw se winachaza, kteri pres celi rok w tesskich, smrtedlnich hrichoch zigu (SPr 1783)
P. atpn Georgius Surowy (v Kšinnej 1555 U1); -o prísl
1. bez predchádzajúceho spracovania, nespracovane: tento negwyžssy purificowany vitriol wložil sem tak sjrowo bez wsseho calcinowanja do gedneg dobre hljnu obyteg a obmazaneg retorty a destillowal sem ho w slobodnem ohnj (OCh 17. st)
2. ukrutne, bezohľadne, kruto, bezcitne, neľudsky: crude: surowo (KS 1763); na s-o prísl výraz (o jedle) varením al. pečením neupravované, jestvujúce v prírodnom stave: crude: na surowo (KS 1763)


syrový 2 p. surový


syrový2 p. surový

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SUROVÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 350×, celkový počet lokalít: 92, najčastejšie výskyty v lokalitách:
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 25×;
DRAHOVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 19×;
SENICA, okr. SENICA – 17×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 15×;
STARÁ BYSTRICA, okr. ČADCA – 15×;
MARTINČEK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 12×;
SUCHÁ NAD PARNOU, okr. TRNAVA – 12×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 11×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 9×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 9×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ostatné surové železo et autres fontes brutes
a surových nárazov vetra, ktorý ma et brutales qui m'
chodbe zo surového dreva couloir de bois brut
jeho surovej povahe, ktorá sa nature brutale, qui
surové alebo škvarené 1502 kg brutes ou fondues 1502 kg
surové a rafinované oleje huiles brutes et raffinées
ťažké ako surové cesto lourd comme la pâte crue
v tejto surovej vojne dans cette guerre sauvage
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu