adresát -a m.
1. osoba, ktorej je určená zásielka
2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;
adresátka -y -tok ž.
adresát -ta pl. N -ti m.
adresát -ta pl. N -ti m. 1. ▶ osoba al. inštitúcia, ktorej je poštová zásielka adresovaná: list bez adresáta i odosielateľa; a. nebol zastihnutý; list s pečiatkou „adresát neznámy“; doručiť list do vlastných rúk adresáta 2. ▶ v elektronickej komunikácii príjemca správy, percipient: e-mail nemá správneho adresáta 3. ▶ osoba al. skupina osôb, ktorej je určený výsledok nejakej činnosti: a. prejavu, kritiky; film nemal presného adresáta; nájsť vhodného adresáta; sprístupniť adresátom čo najviac informácií; adresátmi výzvy sa stali politici 4. lingv. ▶ ten, komu je určený jazykový prejav, prijímateľ, poslucháč: vzťah medzi hovoriacim a adresátom ▷ adresátka -ky -tok ž.
adresát1 -a mn. N -i m. ‹f›
1. (adresátka -y ž.) osoba, ktorej je zásielka (adresou) určená
2. lingv. ten, komu je určený jazykový prejav (komunikát); kyb. príjemca informácie, percipient
adresát2 -a m. ‹f› lingv. (vo významovej stavbe vety) participant vo funkcii príjemcu
adresát, -a m.
1. osoba, ktorej je určená zásielka;
2. práv. osoba, ktorej je určený prejav vôle;
adresátka, -y, -tok ž.