Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kaša -e káš/kaší ž.

1. varené polotuhé (mliečne) jedlo: krupicová, hrachová, zemiaková k.; žobrácka k. zabíjačková

2. redšia hmota podobná kaši: snehová, ovocná, cementová k.; podláviť na k-u, roztopiť sa na k-u

● byť (v peknej) k-i, (ne)nechať niekoho v k-i v nepríjemnej situácii; → vybŕdnuť z k-e; → navariť niekomu k-e; → chodiť ako mačka okolo horúcej k-e; → vytiahnuť niekoho z k-e;

kašička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. ku kaša: dať dieťaťu k-u

2. materská k. výlučok včiel pre včeliu matku použ. ako liek, v kozmetike ap.

kaša kaše káš/kaší ž.

kaša kaše káš/kaší ž. 1. ▶ jemné polotuhé jedlo z mlieka al. z vody a rozličných plodín; hmota z rozmliaždeného ovocia: krupicová, ovsená k.; hrachová, kukuričná, ryžová k.; zemiaková k. pyré; hustá, riedka k.; variť kašu; ochutiť kašu zohriatym maslom a grankom; dávať dieťaťu ovocnú kašu; rozpučiť jahody na kašu □ kuch. zabíjačková, zakáľačková, žobrácka kaša jedlo pripravené z krúp a posekaného mäsa z hlavy, podhrdliny, krvi a z niektorých vnútorností ošípanej
2. ▶ riedka hmota niečoho rozmoknutého, rozmočeného, kašovitého: snehová, rozbahnená k.; cementová k. zmes cementu s vodou; pripraviť si kašu z hliny a vody; Stále snežilo. Stredom námestia prúdili autá, gniavili sneh na riedku čiernu kašu. [J. Blažková]
◘ fraz. frflať ako kaša v hrnci prejavovať svoju nespokojnosť, hundrať, šomrať; chodiť [okolo niečoho] ako mačka okolo horúcej kaše obchádzať jadro problému, nejsť priamo k veci, okolkovať; vie viac ako len kašu dúchať je človek činov; byť v [peknej] kaši al. dostať sa do [peknej/poriadnej] kaše ocitnúť sa v nepríjemnej, trápnej, zlej situácii; fúkať/dúchať niekomu do kaše al. fúkať/dúchať do cudzej kaše miešať sa, starať sa do cudzích vecí; každý nech si fúka/dúcha do vlastnej kaše nech sa každý stará o seba, o svoje záležitosti; navariť niekomu kašu/[zlej/mrcha] kaše spôsobiť nepríjemnosti; nebude dlho kašu dúchať už nebude dlho žiť; nechať niekoho v kaši nechať niekoho v nepríjemnej situácii, v nešťastí; ťahať/vytiahnuť niekoho z kaše pomáhať, pomôcť niekomu dostať sa z nepríjemnej situácie, zachraňovať, zachrániť niekoho; vybŕdnuť z kaše dostať sa z ťažkostí ◘ parem. kaša - mať naša o chudobnej strave predkov; koho raz kaša popáli, vždy ju fúka al. koho raz kaša popáli, aj zmrzlinu fúka; [nijaká] kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí časom sa všetko zmierni, nikdy to nie je také zlé, ako sa to spočiatku vidí
▷ zdrob. ↗ kašička

kaša neskl. s. aj -e ž. ‹U› text. ľahká mäkká vlnená, najčastejšie sivá al. hnedá tkanina používaná na pánske obleky a dámske kostýmy (utvorené podľa názvu ind. štátu Kašmír);

kašový príd.: k-é nohavice

čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh, často s dažďom • čliapkanica • čľapkanina • čliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninu • pľušť: jesenné pľušte • brečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečka • pľačkanina • pliačkanina • pľačkanica • pliačkanica • špľachtanica • čvachtanica • ťapkanica • plieskanica (Moric) • kaša (roztápajúci sa sneh)

kaša 1. varené polotuhé jedlo, obyč. s mliekom: krupicová kaša • fučka (hustá kaša zo zemiakov a múky) • pyré (jemná kaša): zemiakové pyré • brečka (riedka kaša): hrušky sa rozvarili na brečku

2. p. čľapkanica

kaša, -e, káš/kaší ž.

1. riedke až polotuhé jedlo uvarené z rozličných plodín: krupičná, zemiaková, kukuričná, ryžová, mliečna, hrachová k.; žobrácka k. zmiešanina krúpov, krvi a bravčového mäsa; variť, miešať k-u

● hovor. dúchať, fúkať niekomu do kaše miešať sa do jeho vecí: My si do kaše dúchať nedáme. (Kal.) Každý nech si fúka do vlastnej kaše (Fej.) stará sa o svoje veci. Nepchaj prsty do tejto kaše! (Hor.) nepleť sa do toho; chodí (ako mačka) okolo horúcej kaše obchádza jadro veci, okolkuje; Kaša sa nikdy neje taká horúca, aká sa navarí (prísl.) všetko sa časom zmierni; Koho raz kaša popáli, potom všetko dúcha (prísl.) kto na niečo doplatí, býva potom opatrný; žart. nebude dlho kašu dúchať nebude dlho žiť; navariť si (zlej) k-e zapríčiniť si mrzutosti, nepríjemnosti; dostať sa do k-e, byť v k-i, nechať niekoho v k-i; To som ja v peknej kaši (Fel.) v nepríjemnom, trápnom položení. Pokúsil sa vytiahnuť z kaše (Jes-á) z nepríjemnej situácie;

2. hustá, lepkavá a ťahavá masa, podobná kaši: cementová k., vápenná k. hasené vápno rozrobené s vodou; blatová k., ovocná k.; Kolesá sa zarezávali do kalnej, studenej snehovej kaše. (Jil.) Zásoby cigariet a cukru rozpúšťali sa v daždi na kašu. (Tat.) Kydá hroznovú kašu do kadí. (Kuk.); rozmliaždiť, zgniaviť sa na k-u;

kašička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

kaša ž. csl varené polotuhé jedlo z rozličných plodín, napr. z hrachu, fazule, prosa, ryže, kukurice a pod.: Kašu varím na vešeru (Rochovce ROŽ); Miaso aňi krú ňedávale do kaši (Čelovce MK); Najpŕv sa mosela spravit kašša (Trakovice HLO); Navarilam jim kašu s mľikem (Dl. Lúka BAR)
F. ovesná kaša (Záh. Ves MAL) - z ovsa; žebrácká kašša (Kubrica TRČ), zabíjačková kaša (Pukanec LVI) - jedlo z krúp, ovaru a krvi; turecká kaša (Štefanov SEN) - jedlo urobené z kukuričnej múky
F. už ňebuďe za velie kašu dúchač (Sása RS) - nebude už dlho žiť; dostau̯ sa do toho ako chmuľo do kaše (Prievidza) - nevdojak sa dostal do nepríjemnej situácie; biť f kaši (Rim. Píla RS) - byť v zlej situácii

kaša ž
1. obité al. nahrubo zomleté (šupky zbavené) zrno niektorých kultúrnych plodín: sucheho owoczy, kasse z tureczkeho zita, ssoczowicze (DUBNICA n. V. 1664); na hrubo udrwena muka (:ktereg se kassa prawj:) a krupica (KoB 1666); tenkela na kassu dano (P. BYSTRICA 1721); wimeral som do mlina pol sesteg mericze pohanky, s ktereg dostaly sme dwe mericze kasse (RUMANOVÁ 1763); wezmi koren koprowi, petruzelni, kozlikowi, to zrež dobre w kassu (LR7 18. st) na drobné kúsky
L. prosná, pšenná, žltá k. z prosa: loga netopeneho, hrachu, psseneg kasse (BYTČA 1606); dalj sme zlteg kassý (KRUPINA 1692); gednu holbu psenneg kaše (BOJNICE 1754 E); (išli) brat kassu gak prosnu tak spaldovu (KC 1791); biela, pohančená, pohánska, tatárska k. z pohánky: kaszy pohanczeneg za try mitowniky (KRUPINA 1689); tragum: pohánska kassa; panicum: pohánka, kassa tatárska (KS 1763); wezmi za gednu hrst hadjho korene, bjeleg kassi, čekanki (PL 1787); špaldová, tenkeľová k. z pšenice špaldovej: dalj sme tenkeloweg kassy (KRUPINA 1692); (išli) brat kassu gak prosnu, tak spaldovu (KC 1791); kassa lamana (L. HRÁDOK 1670) lámané krúpky; we sskopku mannowa kassa (L. JÁN 1697) suché kusy cukornej šťavy jaseňa mannového Fraxinus ornus; z gečmeneg a owseneg kasse poliewky magj se užjwati (RT 17. st) z jačmeňa a ovsa; cremor orizae: rjssowég kassi poléwka (KS 1763) z ryže
2. polotuhé jedlo z takto upraveného zrna: polyewky, kasse lyžicyamy se beru (KoB 1666); kasse z gečmene muky strogena gest dobre gedlo proty zimnicy (LR1 17. st); kaša mi prismudla a prihorila (BR 1785); (oblizujú sa) gako po sladké kassi (RPM 1795)
L. grísová, grísková, krupičná, krupicová k. z krupice: grjsskowa kassa z wagczy; grissowa kassa (L. HRÁDOK 1670); (na večeru) kassa krupyczowa w mljece (ŽILINA 1701); krupicžnau kassy dielatj (KuK 18. st); krúpna, krúpna (s mliekom) obecná, obecná k. z krúpov: weczera: kapusta, kassa krupna, omasta; na wečeru kassa krupna z mliekom obecna; (na obed) kasse krupneg obecneg, chleba; kasse obecna, chleba na obet (ŽILINA 1701; 1713; 1718; 1722); múčna, múčenná k. z múky: (dieťaťu) se kasse mučna dáwa (HT 1760); (v chalupe) sa gazďiná okolo pece múčennú kassu míchajíc vrťila (BR 1785); pľúcna, pľúcová, sekaná k. z pľúcok a mäsa: kassa sekana smažena (s. l. 1663); insitium: z posekaninj uďelané gjdlo, gaternica, plúcová kássa (:varro:); minutal: sekaniňa, drobki, plúcná kassa (KS 1763); dogka chowanca sweho papou neb detinskou kassou krmj (KoB 1666); avenacea puls: owesnj kasse (FO 1737); ptisanarium: na studeno warená rysskassa, ryssowá kassa z ryže; alica: kássa žemlowá; cumera: owocná kassa (KS 1763); djte (treba) mléčnau kassau chowati (ZK 1777)
F. ma se lenowe syme a buobowa muka w mliece wariti, až bude gako kassa; až bude tak huste gako kassa (RT 17. st); muku pšenyčznu war s mlekem gako kašu (KLe 1740); (liek) war w octe, dokuď gako kasse nezhustne (HT 1760); čjm wýce kucharu, tým slanssi kassa (SiN 1678) čím viac ľudí sa o voľačo stará, tým horší výsledok; meneg wý, než pohančeneg kasse nawarit (SlK 1766-80) o neskúsenom, nevedomom človeku
3. hmota podobná kaši: s makem belym mandly tryty, z smetanu rozpustyty, aby s toho kasse byla (HL 17. st); kisele gablko upeč w panwitce na kassu (RTA 17. st); kasse z mandloweho mleka a sskrobu užitečna gest proti behawce (RN 17.-18. st); gestli kwonj kopito zhodi, techdi zltu kassu zomel a s teplim mlekem kassu urobenu kazdi den prikladag (PR 18. st)
4. plody prosa siateho: (židia) po oknách semenec aneb kassu pre ptáctvo nebeské rozsjpagu (BT 1758);
L. a) žltu kassu zomel (PR 18. st) proso; b) zlta kassa aneb proso miluge urodnu zem, ponewač ma y koren swug obssirni (PR 18. st) bot proso siate Panicum miliaceum
P. atpn Mikulasse Kasse (v Žiline 1469); Johannes Kassa (N. VES n. V. 1522 U1); -ný, -ový príd k 1: (mlyn) mučny a kašny (VRŠATEC 1683)
L. strom kašssowý sago rečený (BH 1798) bot niektorá z paliem poskytujúcich perlové ságo, obyč. ságovník pravý Metroxylon sagu; k 2: tudicula pultaria: kassowá warečka (KS 1763); pokrm kassnj (VP 1764); pultaria olla: kassowy hrnec (LD 18. st)
F. expr zige na kassné hore (SiN 1678) má sa veľmi dobre; k 3: s kassowu opuchlinu plný wred (KS 1763) kašovitou; -ička dem k 1: pulticula: kassyčka, krupička (KS 1763); k 2: osladym ty kassyčku (PoP 1723-24); k 3: z octu a mastixu kassyčku uwar (RT 17. st);
x. med s tau kassičkau, kterau wčely na nožičkách nosýwagj, nakwasý a shnige (GO 1792)