Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

značiť nedok.

1. dávať na niečo značku, označovať, značkovať: z. výrobky značkou podniku, z. turistické cesty, dopravné z-enie

2. byť znamením niečoho, znamenať: kvety vo sne z-ia radosť; ochorel, to z-í, že nepôjde s nami

3. mať hodnotu, cenu, znamenať, predstavovať: rodina z-í pre ňu veľa; prísna kritika nez-í ešte odsúdenie

4. zapisovať (význ. 1), zaznačovať, zaznamenávať: z. si niečo do kalendára, z. výkony

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
značiť ‑í ‑ia nedok.

značiť -čí -čia znač! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.

predstavovať 1. mať istú hodnotu, cenu • byť (niečím) • tvoriť: priateľstvo preňho predstavuje, tvorí najväčšiu hodnotu, je preňho najväčšou hodnotou; vývoz predstavuje, tvorí dôležitú časť hospodárstvaznamenať značiť: prehra pre družstvo nič neznamená, neznačíreprezentovať: zbierka zbraní reprezentuje polovicu zámockého majetkufigurovať fungovať (mať istú funkciu): od posledných volieb figuruje ako významný činiteľ; slovo funguje vo vete ako predmet, predstavuje predmetkniž. činiť (pri rátaní): náklady na budovu činia 10 miliónov korún

2. porov. zobraziť


značiť 1. dávať na niečo značku • značkovať označovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníkyvyznačovať poznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobkysignovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbupuncovať ciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhysubšt. cajchovať

2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenať byť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlásinaznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlasvyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstvapredstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovať zaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalostizapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

značiť, -í, -ia nedok.

1. (čo i bezpredm.) robiť, dávať znaky, značky, znamenie, označovať; značkovať: z. jahňatá (Kuk.); z. cestu od štartu po cieľ (pre pretekárov); z. si v knihe dôležité veci červenou ceruzou; Konduktor odchod značí. (Sládk.) Treba mlčať, iba posunkami značiť. (Ondr.)

2. (čo, s neruč. i so spoj. že) byť znamením, znakom niečoho, mať nejaký význam, zmysel, znamenať, vyjadrovať, naznačovať: Mne sa snívalo o kvetoch; to značí radosť. (Urb.) Bim, bim! čože to značí, Ach to už ranný hlas zvonca. (Botto) Viem, čo to značí, keď tri dni sotva niečo do úst vezme. (Karv.) Tie litery značia, že som bol zajatec. (Heč.) U Čechov značí stařena starú babu. (Štúr.)

3. (čo i bezpredm.) mať hodnotu, cenu, znamenať; predstavovať: Vo veľkom svete značíme niečo. (Stod.) Ručné práce značia oddych, a nie robotu. (Šolt.) Nič ja tebe neznačím — hora ti je hlavná. (Ráz.-Mart.) Doniesli ste mi viac, než život a majetok značí. (Vans.)

4. (čo; čo do čoho, kam, kde i bezpredm.) zaznačovať, zaznamenávať, zapisovať: z. si niečo do zápisníka, do zošitu; z. niečo na tabuľu; Vilo sedel v búdke, značiac na papieri hru. (Tim.) Zakrvaveným prstom značí kríž (Hor.) kreslí. I Maroš si spočiatku značí. (Ráz.);

poľov. zanechávať krvavú stopu: zasiahnutá zver značí;

peňaž. obch. zaznamenávať, šifrovať (firmu): z. firmu podpisovať sa v mene firmy;

opak. značievať, -a, -ajú

|| značiť sa zastar. podpisovať sa (ako formula na konci listu). Značím sa vám k službám hotový dr. Bohdan. (Stod.)

značiť ndk
1. označovať, značkovať: pan cechmistr ma wssecky sukna hore značiti (JELŠAVA 1609); grammatik slowa, celu recz počjnagjce wetsimy literamy značity winaučyewa (KoB 1666); w pritomnosti nasseho bergrichtera wssetky sstufy značiti a sprawedliwu bansku ssnuru, skrze nasseho banskeho markšajdera neb medznika a otahače rozmerat a poznamenat (MB 1759); ay takowe konye gakimkolwek spusobem značit, znaky wsseligake wipalowat se neopowažil (Kur 1784); či zna swedek, kde se chotar značj, začjna a gak daleko se wstahuge (HRANOVNICA 18. st)
2. znamenať, zaznamenať, zaznačiť: máme-li též y obrazy swatých w uctiwosti mat, mame, ne tak syce obrazy, gako tých, kterých nám značá (KW 1775); husaca prsna kost martinska, gestlj ge bgela, mnoho snahu, gestli belasasta, tuhu zimu značga sedlaci; kdiš owce leniwo wecer s passe do domu gidu a nasilno, znači desst aneb snech; gestli teras pred zachodom sesternicz hwezd mnoho prssj, predkowga nassj značili urodni buduci rok (PR 18. st); w Pysme swatem očy a okna neb obloky gedno znača, gako mame wecy kostelne hranit a warowat (SJ 18. st)

značiť značiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

hodinky a značí si sa montre et note

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu