semeno (bás. a zastar. i semä), -na, -mien str.
1. zárodok rastliny obyč. v podobe zrnka; hromadné označenie väčšieho množstva semenných zrniek jedného druhu: trávové, ďatelinové, mrkvové s.; olejnaté s-á, ľanové s.; zasiať s., s. vzíde, vyklíči, ujme sa; [Rastlina] ide do semena (Vaj.) začínajú na nej vyrastať semená; vyrásť zo s-a (o rastline, strome); vypestovať s.; rastlina pestovaná na s.; naklíčené s.; rozmnožovanie rastliny s-ami; hluché s. neplodné; Padá list, semä i plod. (Kost.);
pren. kniž. zárodok, počiatok nejakej myšlienky, -citu, konania ap.: zasiať semeno vzbury, odboja; semeno zloby, nenávisti; rozsievať semeno nesvornosti; [Peniaze] sú semenom všetkého zlého. (Letz); semená pravdy (Rúf.); Staňte sa rozsievačmi dobrého semena pre spásu národa. (Fr. Kráľ) Kto nasial medzi vás semeno nedorozumenia? (Vaj.) Moyzes sial semeno dobré na všetkých svojich cestách (Vaj.) dával dobré rady, poučenia. Klíči semä otcovskej lásky. (Taj.); semä podozrenia (Urb.);
2. biol. produkt samčích pohlavných žliaz, sperma: mužské s.;
3. zastar. potomstvo: Ja tvoje rozmnožím semä. (Hviezd.); bibl. semeno Abrahámovo o Židoch; pren. hadie semeno (Pláv.) zlí, falošní ľudia;
semenový príd.: les. s. porast zo semena;
semienko, -a, -nok i semiačko, -a, -čok str. zdrob. expr.