rováš -a m. hist. palica, na kt. sa v min. zárezmi značilo zaplatenie dane, dlh ap.; tieto zárezy
● mať (u niekoho) niečo na r-i previniť sa niečím voči niekomu
rováš -ša pl. N -še m.
rováš p. zárez
zárez stopa po zarezaní: hlboký zárez v kmeni • rez: rez britvou • vrub • vrúbok (zárez v minulosti na rováši): označiť vrubom, vrúbkom strom na zoťatie • rováš (zárez na palici, na ktorej sa v minulosti značilo zaplatenie dane) • vryp (stopa po rýpaní): vrypy na skle • zákres (zárez v dreve) • žliabok (zárez na súčiastkach, nástrojoch a pod.): koleso so žliabkom • ryha: ryhy na dlážke • drážka (zárez na spojenie, vloženie, vedenie niečoho): vypíliť drážku
rováš, -a m.
1. hist. štvorhranná látka al. palica, na ktorú kedysi zárezom (vrubom) richtár zaznačil, že občan zaplatil daň, al. na ktorú v krčme hostinský zaznačoval, koľko nádob nápoja vypil hosť pijúci na dlh: spôsob platenia porcií podľa rovášov (Rys.); rezať, zapisovať na r.; Aha, ty panská pľuha, prišla si si po dlh, čo mám na rováši? (Ráz.);
pren. hovor. dlh: Starý rováš vyrovnáme, veď prichádza vinobranie. (Mih.) Pri takej veľkej kosbe vyrovnávajú sa i celoročné rováše. (Gab.)
● hovor. mať (u niekoho niečo, toho, hodne) na r-i, mať u niekoho (veľký, hodný) r. veľakrát sa previniť (voči niekomu); arch. piť, brať, kupovať ap. na r. na dlh: Štrnásť súdočkov vína majú vziať na rováš v krčme. (Smrek) Jedno darmo, a to druhé na rováš. (Podj.); arch. na r. niekoho na účet, na konto: Roznáša ten dobre zaslúžený oldomáš, čo sa užije na rováš novovyvoleného hlásnika. (Podj.) Šlo to na rováš jeho zvyčajného veriteľa. (Fel.) Pripíš si to na svoj rováš. (Urbk.); zastar. zrezať r. (niekomu) vyrovnať sa s niekým, potrestať niekoho, odplatiť sa (obyč. tvrdým, surovým spôsobom): On tu zreže rováš odrazu, a to, keď na to príde, i bez sudcov i bez svedkov. (Kal.) Počkaj, ty holomok, však ja tebe posvietim i zrežeme si naraz rováš. (Lask.) Veď my im kedysi zrežeme rováš. (Kuk.)
2. nár. (obyč. v mn. č.) vruby, zárezy na rováši al. na inom predmete (označujúce výšku dlhu al. mieru): Ešte dosiaľ vidieť rováše, ktoré sám vytesal valaškou. (Švant.) Môžeš sa ohlásiť každý deň pri nej na oldomáš. Rováše nepočíta. (Švant.); vyhládzať r-e (Ráz.-Mart.)
● navreli mu r-e (na chrbte, na zadku) opuchliny (po úderoch palicou al. iným tenkým predmetom);
rovášik, -a m. zdrob. k 2: Dáva pozor (hostinský), aby nejako neprehliadol rovášik na rumplíku. (Chrob.)
rováš m. 1. menšia palica al. doštička a. csl na ktorú sa zárezmi, vrúbkami značili dlhy (obyč. v krčme, v obchode); takýto zárez, vrúbok: U Žida bola ena polovička toho rováša, z dreva to bolo vistrúhanuo a rezíke, to bou̯ rováš, kelko litrov sa strovilo (Závada MK); Gazdovci tam (do krčmy) choďili ťieš píjať a písau̯ ím (krčmár) na rováše (Prašice TOP); Dluh značiľi na rovaš (Dl. Lúka BAR); Narezal na rovaš (Udavské HUM) b. na evidovanie počtu kusov, odpracovaných dní (u gazdu) ap.: Jeden z nás mau̯ na starosťi takí rováš, čuo naň zarezávau̯, že kolko (chlapi) zoťäľi kusou (Pokryváč DK); Gazda mau̯ takie rováše, tam za jeden ďeň virezau̯ jeden vrúbok (Lipt. Matiašovce LM) c. na ktorú sa v miestnosti na valchovanie značili miery súkna, meno jeho výrobcu ap. Súkno sa poznačilo na rováš - kolko siah meria, meno víropcu, alebo taká značka sa robila (Lipt. Trnovec LM) F. (už) má (modz) na rováši! (Bobrovec LM), má (u mňa) na rováši! (Lutila KRE), má (pri mne mnoho) na rovášu! (Revúca), má na rováši (Zamarovce TRČ), má (mnoho u mna) na rováši! (Lukáčovce HLO), má u mia na rováši (Brodské SKA), ma (u mňe) na rovašu! (Dl. Lúka BAR), ma (toho ňeurekom) na rovašu! (Brezina TRB) - často al. veľmi sa (voči mne) previnil, previnila 2. rozštiepením vzniknutá dvojitá latka alebo palička, ktorou mlynár označoval vrecia tých, ktorí si dávali mlieť obilie v mlyne: Každí jeden, torí si doňiesou̯ jačmeň na lohazu, dostau̯ od mľinára polovičku rováša, abi sa ňepomiešaľi mece, abi si každí zau̯ svoje (Bojnice PDZ) F. každi na svuj rovaž robi (Dl. Lúka BAR) - každý je zodpovedný za svoje konanie 3. csl peňažný al. morálny záväzok, dlh, dlžoba: Pije len na rováš (Motyčky BB); Nože, prosím ťa ešťe vidrž, do konca mesiaca ťen rováž virovnám (Brezno); Brau̯ šecko na rováš (Rovňany LUČ); Volakedi žiďi dávali pid na rováše a potom chlapie prišli o majetki (V. Maňa VRB); Už máž u mňa jeden rováž za tú zabitú šialku (Návojovce TOP); Nechával rováš po šetkích krčmách (Trenč. Závada TRČ); Ríša na veselí pila na rováž mladého zaca (Pruské PCH); Šenkár ho pristavil a hovoril mu, že má unho rováš (Blatné MOD); Išlo še do karčmi a pilo še na rovaš (Kokšov-Bakša KOŠ) 4. odmena pastierovi v naturáliách: Najtro budú pastíre viberad rováš (Rochovce ROŽ) 5. obradný prípitok na svadobnej hostine: Rováš sa pil šecci dohromadi, aj svatovia rozdzeľeľi na každého, tá pijatika sa rováž volala (Zárieč-Keblov BYT) 6. železná ozubená súčiastka mechanickej píly, sečkovice ap.; medzery medzi zubami ozubenej súčiastky: Daj pozor, aš ci ňevezňe prsti do rováší! (Papradno PB); rováš (Vavrišovo LM); rovaš (Niž. Repaše LVO, Krivany SAB) 7. priečna súčiastka na pluhových kolieskach, ktorou sa reguluje výška prednej časti hriadeľa: rovaš (Svinia PRE) 8. priečny drôt na cievniku, na ktorý sa nasúvajú fajfy: Fajfa śe založila na rovaš (Dl. Lúka BAR) 9. rovný rad snopov nachystaných na povrchové mlátenie: Jačmen išól na rováš, ked ho staval, ke_ca zboží bokuvalo s palicáma (Blatné MOD) 10. tmavosivý kruh (venček) na rohoch rožného statku označujúci vek zvieraťa: rováš (Bacúch BRE) 11. dlhá úzka stopa na tele človeka al. zvieraťa po šľahnutí bičom al. údere: Ňiekerej pasák tĺkou̯ ťen statog, až mau̯ takie rováše, to bou̯ mrcha pasák (V. Lom MK); Ako to paseťe, keď mi má krava samí rováš?! (Čičmany ŽIL); Víš, jakí rováš sem mieu̯a na chrpce?! (Láb MAL) 12. obyč. mn. č. vráska na čele: rováše (Sklabiňa MAR); rovaše (Rosina ŽIL) 13. zavinutý koláč z kysnutého cesta, plnený rozličnými plnkami, závin: Rováše boli po celej ťäpše po zdĺžiňe, zavíňanie z makom, s tvarohom, osebe tvarožňíki, osebe makouňíki, štvorohie boli lekvárňiki a zaliepance (Veličná DK) rovášny i rovášový príd. k 6: rovašne kolečko (Zborov n. Bystr. KNM); rovášoví drúčik (Vavrišovo LM)
rovášny, rovášový p. rováš
rováš m maď 1. štvorhranná latka al. palica, na ktorú sa zárezom (vrubom) zaznačovali nevyplatené účty, dlhy ap.; táto evidenčná pomôcka sa obyč. rozštiepila na dve časti, z ktorých jednu dostal veriteľ, druhú dlžník: vczjnenj poczet z Nemczom bednarom: dano gest gemu od obruczj, cžo kadecžky pobyyal, bylo gest na rowassy tich obruczj 48 (TRENČÍN 1584); Pawol Kowač pol kwentina tey zeme hnedki dal na swuog rowass prerezati; Feriancz Žitko a Magdalena Zibrini žitko w dluziech meli na rowassech, czedulich zratane (P. ĽUPČA 1597); naryzuge se, aby pry rychtaroch dedinskych z podanjch gedenkazdy swug wrub neb rowaš sstepany mel (TRENČÍN 1675); krčmárka wssecke hawiarske rowásse swému panowy Elias Eillowy odewzdala (PUKANEC 1775); powinni gsu porcye platicý sedlácy dwa na gednu formu rozsstipené rowasse držeti, kterého na geden 15 kragcarowé, na druhý pak 12 kragcarowé forssponty neb odwážky magu se narezawatý (Kur 1782); (richtári) na rowasse popjsugu vssitke hotarne skodi (S. VES 1786); pren dlh: zakazuge se wssecko piti na rowass obecni (HRANOVNICA 1722); kázal (!) oni (žobráci) sebe zatúď nalíwaťi, zakúď na celý bitý tolár rowáš newiróstel (BU 1795) F. dať, brať, prijať, nosiť, piť na r. čo na dlh: robotnykom, czo za tyden robyli okolo brany, bralo se piwo na rowass (ŽILINA 1599); (mošovský fojt) masa dal na zamok na rowass funtow 300 (MOŠOVCE 1648); wi-ly swedek, zeby roku 1687 dnie druheho marty bilo sa nosilo giste wino od Kadliczkoweg na rowass (SKALICA 1687); pany na rowass prigali wina od krčzmara (PUKANEC 1724); dávať, prijať na čí r. čo na účet, na konto niekoho: pan Jvanka Adam kazal predgmenowaneg Eržiki Buocz na swug rowaž palene Janowi Hriwnakowi dawati (DRAŽKOVCE 1714); prigalo se za piwo a haringi na mog rowass sedem zlatich 28 penezj (ORLOVÉ 1741); chovať na r. koho: živiť zadarmo niekoho: muoy hospodar na rowass by ma nechowal (s. l. 1584) 2. pl poddanské dane, poplatky: co se rowassuw dotiče, celu zimu sme companiu howaly (ŠARIŠ 1699); i v tom vidoma krivda se nam čini, nebo predtym slobodnici do obci od rol, luk a vinohradu rovaše plativali, včil platit mezi obec nechcu (ČASTKOV 1732 LP); rowasse od hlawy mogeg a dieuczicžky a czeri mogeg platiti prinuczena biwam (LIPTOV 1772) 3. stopy na tele po údere palicou ap.: Stressiak odpadol a rovasz nawrel (DRAŽKOVCE 1727) 4. prístroj pri vodnej al. parnej píle, kt. posunuje kmeň proti pílke: na wodnu pilu rowassuow kusy no 2 (LIKAVA 1627); železna pila no 1, rowasse uplne dobre no 2 (L. HRÁDOK 1702); pak su na wale obrucže, kluka znowu robena, rowass stary, dwa čzapi zelezne (RAJEC 1737); rowaž stary zeleznj y stjk stary (BYSTRIČKA 1743); -ny, -ový príd k 2: pecunia vectigalis: rowassowe penize (LD 18. st); k 4: wal s dwema kolesmy wodnim a rowassim (!) (L. HRÁDOK 1702); -ik, -ek dem k 1: mimo toho na rowassiku, czo Bielicz brawal, holby no 14 per d 36 facit f 5 d 4 (ŽILINA 1627); yako sa z dik rowassky rezali (BOŠÁCA 1730); taleola: rowassik (LD 18. st)